O mačkách a ľuďoch
GT Daniel Salontay - O mačkách a ľuďoch Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.Príbeh sa nekončí. Pred mesiacom som cestou za tatom našiel zraneného kocúrika s hlavou zakliesnenou v plote. Hlavou mi prebehlo niekoľko scenárov, ako sa tam dostal. Ten výjav a pohľad prosiaceho tvora o pomoc s človekom zamáva. Zrazu sa to, čo som denne čítal o vojne na Ukrajine, zhmotnilo v tejto zdanlivo malej epizóde. Týka sa ma to? Netýka? Čo teraz? Neodolateľné odhodlanie v jeho očiach rozptýlilo moje obavy, Opatrne som ho vyslobodil a v náručí odniesol zo šera a chladu do svetla a tepla k tatovi.
Hudba lieči. Kocúrik sa medzitým u tata udomácnil, prelomil a rozpustil všetky jeho výhrady voči spolužitiu človeka a mačky. Dostal meno Šani. Pomenoval ho po sebe môj tato Alexander, moje námietky dávať zverom ľudské mená neboli akceptované. Starý maliar a statočný kocúrik. Dvaja s rovnakým menom a problémami s chodením. Ukázalo sa však, že na ochabnuté zadné labky po zranení malému Šanimu mimoriadne prospieva počúvanie hudby estónskeho skladateľa Arvo Pärta, konkrétne skladby Cantus in memory of Benjamin Britten. Skladba, ktorej dokonalosť pripomína chrám, alebo horský štít. Niečo, čo je v celkovom vnímaní nehybné a majestátne, ale v zaostrení na detail nekonečnej hĺbky, vytvára dojem večného pohybu. Dokonalá ilúzia, ktorej sa v matematike a geometrii hovorí fraktál. Po týždni tejto muzikoterapie, spojenej samozrejme s patričnou opaterou, sa kocúrik jedno ráno postavil na všetky štyri a zahlásil: gazda, tu som! Zverolekár to vyhlásil za zázračné uzdravenie ochrnutého a my znalci umenia sa utvrdzujeme v tom, že hudba je mocná čarodejka a zlepšenie stavu malého Šaniho má ozdravný účinok na veľkého Šaniho.
U našich východných susedov v tejto chvíli múzy mlčia a tak som si spomenul na osobné odporúčanie známych a rozhodol som sa poďakovať za uzdravenie oboch Šaňov prispením na naftové generátory v rámci akcie teplo a svetlo pre Ukrajinu od iniciatívy “Eli pomáha”. Denne na jej transparentnom účte možno sledovať kadiaľ chodí so svojou dodávkou a kde nakupuje potrebné veci. Pred tromi dňami pomáhala v Charkove. Je to osobné a silné.
Marián Varga. Spomínam si že prvýkrát som počul o Arvo Pärtovi od Mariána Vargu, legendárneho hudobníka. Bolo mi dopriate navštevovať ho posledné roky u nich doma. Je to už päť rokov, čo odišiel. Stále to v sebe nosím ako zvláštny snový stav - byť s niekým, kto nevedomky zapálil vášeň pre hudbu v malom chlapcovi, ktorý roky doma dral jeho gramofónové nahrávky. Vďaka nemu som si dovolil vydať sa v živote za hlasom svojho srdca. Nechal som sa ním povolať do hudby. Nikdy som to Mariánovi nepovedal, mali sme dôležitejšie témy. Okrem Arvo Pärta a muziky boli našou hlavnou témou mačky. Príhoda, ako sa jeho mačka Dora rozhodla pohrať s vianočným kaprom vo vani, by vydala na samostatnú poviedku, Nápad priviesť starnúcej Dore mačiatkovú návštevu na rozptýlenie, bol našťastie zamietnutý našimi partnerkami.
Marián bol magnet na neobyčajné príhody a do neskorého veku v jeho pohľade prebleskovali iskry nezbedného chlapca. Charizmu a jedinečnosť osobnosti Mariána Vargu predstavuje aktuálna výstava Hommage á Marian Varga v nádhernej galérii Danubiana na Dunaji. Optikou vyše sedemdesiatich renomovaných fotografov sa nám Marian prizerá v roku svojich nedožitých 75. narodenín.
Pomáhajme, vnímajme umenie, buďme s druhými, tešme sa. Lebo môžeme.
