: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.40 v Rannom ladení.
Poetka a prekladateľka Mila Haugová mala v utorok 14. júna významné životné jubileum. Na literárnej scéne pôsobí celé desaťročia a stále prináša nové témy, impulzy vo svojej poetickej, prekladateľskej i estetickej tvorbe.
Čo tu bude, keď tu už nebudeme?
GT Mila Haugová - Čo tu bude, keď tu už nebudeme
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
„...čo je pred dušou je večnosť, ktorá s ňou nebeží a ani sa pozdĺž nej nerozprestiera. Tak duša ako prvá, vstupuje do času; čas vytvorila a má ho zároveň vo svojej pôsobnosti.“
Plótínos - antický filozof, predstaviteľ novoplatonizmu, žil v 3. storočí po Kristovi. Všetky formy bytia a podoby sveta odvodzuje z jednotného božského základu, ktorý nazýva JEDNO, ktoré je absolútne a dokonalé a je základom každej existencie. Božskému Jednému je najbližšie Božský duch, ktorý ako rozum je „predsieňou Dobra.“
K mojej dnešnej glose ma inšpirovalo čítanie Plótínovej knihy „Věčnost, čas a duch“, čo je, žiaľ, ako všetky dobré filozofické knihy, v češtine. Píšem svoje vety 2. júna 2022 , kedy by bol mal môj otec 110 rokov, ja som sa narodila tiež v júni, vtedy mal otec tridsať rokov, budem mať tiež súkromné jubileum. Myslím si, že pojmy večnosť, a hlavne čas a duch a duša sú pre mňa v týchto dňoch tým najlepším čítaním. Dovolím si, vážení poslucháči, myšlienky, ktoré ma aj po tisícročiach od svojho vzniku zaujali, použiť v slovenčine (zároveň ďakujem prekladateľovi Petrovi Rezekovi, ktorý presne a krásne aj mne laikovi zrozumiteľne preložil toto večné dielo).
„Čas je život duše v pohybe... pretože sa svet pohybuje v duši.“
Prečo (už) nehovoríme, alebo len málo, o večnosti?
Ponorení do toho súčasného ohrozeného života, kde denne hovoríme o ekologickej katastrofe, nám nepomáha myslieť aj ďalej, ako do blízkej budúcnosti.
Koľko civilizácií, národov a kultúr zmizlo za tisícročia zaznamenanej histórie a vynorili sa ďalšie a prežili: vezmite len Sumerov, Babylon, Egypt zanikli v čase, keď nič z toho čo sa pripisuje nám, že si tu ničíme život, neexistovalo, jednoducho tu vládol Vesmírny čas. Myslím si, že by sa nám a našim deťom uľavilo, keby sa z nás vzala aspoň polovica zodpovednosti: to ničivé, čo spôsobuje príroda, sopky a tektonické pohyby, zemetrasenia a tsunami ...Veriť, že so zánikom niečoho, vznikne na Zemi niečo nové a dovolí prežiť tomu, čo sa zachová. Nemám rada apokalyptické predpovede ...
Naozaj už neexistuje večnosť, ktorá je vznešené a duchovné nahliadnutie a môžeme to preciťovať ako totožné s Bohom? (alebo Prírodou, pre tých, ktorí sú neveriaci).
Myslím na svojho otca, na to, čo z neho nesiem ja ďalej, čo mi pomáha pre-žiť a čo ma zastavuje a neprináša pomoc. Zdedila som jeho skvelý orientačný zmysel, schopnosť nevzdávať sa, ale zároveň aj určitú netrpezlivosť, nepozornosť, ale aj... túžbu po krásnom, vôľu byť: conatus essendi - pokus o bytie, vnímané cez výraz Levinasa, ktorý bol inšpirovaný Plótínom.
Ako to bude tu, keď ja už nebudem? Pokračovanie nekonečna? Moja vnučka, ktorá povedala: „Ja nechcem byť dospelá, lebo vtedy ty tu už nebudeš, a ja nechcem žiť bez Teba!“ Popieranie času z lásky v láske. Také krásne vyznanie od vnučky Sašenky, aké som ešte nikdy predtým od nikoho nedostala. Jej malá štíhla ruka v mojej. Neustále zdôrazňovanie premenlivosti: že niektoré súhvezdia budú mať o miliardy rokov iný tvar ako teraz? To neznamená, že sa dnes večer pri pohľade na oblohu nemôžem spoľahnúť na Severku.
Neobmedzená večnosť je to, čomu nič nechýba... ááách, ja píšem z chýbania, chcela by som smerom k večnosti, v mojom ohraničenom čase TU.
Myšlienka Platóna, Plótínovho predchodcu je nádherná. Podľa neho: „Večnosť zotrváva v jednote, nič zo seba nespotrebováva. Večnosť sa nedá rozdeliť ani rozvinúť ani predĺžiť, ani pretiahnuť, ani nikdy nechce skončiť.“ Či už antickým filozofom veríme, alebo nie, je to nádherná život podporujúca myšlienka.
Vieme si predstaviť niečo neobmedzené? Asi nie, ale už len pokus o to je krásnou poklonou možnostiam ľudského rozumu a možno aj Hubblovmu teleskopu, ktorý dáva možnosť vidieť veľmi ďaleko, ale ešte stále nie nekonečno...
Vnímajme a vážme si svoj čas, ktorého pohyb je v našej duši.
