: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.40 v Rannom ladení.
Spisovateľka a publicistka Daniela Kapitáňová sa nám v glose opäť snaží pripomenúť to, na čo zabúdame, alebo čo si nevšímame. Pritom za povšimnutie to stojí.
Bonjour
GT Daniely Kapitáňovej - Bonjour
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Len o vojne nie, hovorila som si, keď som uvažovala nad dnešnou glosou, aspoň chvíľu nehovoriť o vojne. Snažila som sa spomenúť si sa na niečo pekné a z ničoho nič prišla mi na um otázka, ktorú som kedysi čítala pri zaujímavostiach o národoch: "Čo považuje väčšina Francúzov za nezdvorilé v správaní sa Britov?"
Čakala som nejaké zlozvyky pri jedení, prípadne vulgarizmy, ale odpoveď ma zaujala už vtedy. Citujem: "Nepovedia "Bonjour" pred tým, než by sa niečo spýtali. Skúšajú to s "Prepáčte" ako v Británii, lenže vo Francúzsku to tak nefunguje. Ak nezačnete s "Bonjour", skončili ste." Koniec citátu.
Teraz ma však spomienka na tú odpoveď doslova uchvátila, pretože privanula takú samozrejmú každodennú kultúrnosť, až som dostala závrat, ako keď sa dlho dívate do čistého neba. Zavoňalo to mierom, civilizáciou a dobrým vkusom, nie strašnými zverstvami mužíkov v uniformách.
A zase som pri vojne!
Tak nazad k potešeniu, ktoré človeku spôsobuje porovnávanie jemnôstok dobrých mravov a pravidiel. Takže: ako to robíte vy? Zdravíte, alebo nezdravíte, ak sa potrebujete opýtať na cestu? Poviete Dobrý deň, alebo len Prepáčte? Ste vnútorne viac Francúz, či Angličan?
V posledných dňoch sa na to pýtam všetkých známych, ani nie kvôli výsledku, skôr pre to sprítomnenie si času, keď ešte záležalo na tom, ako slušne sa pozdravíme. Keď sa rodina rozhádala, či je dostatočne umyté okno v detskej izbe, či sa k pečenému kuraťu má podávať kompót, alebo kto zabudol poliať kvety. Keď bolo najdiskutovanejšou témou rodiny vyberanie dovolenky a národa používanie dúhy v logu škôlky. Keď bolo všetko také samozrejmé, až to vyvolávalo podráždenosť.
Ale, aby som sa vrátila k otázke, sama neviem, či som zdravič alebo ospravedlňovač, hoci viac sa mi páči ten zdvorilejší variant. Opäť som si však potvrdila, že pri ceste za hranice by malo záležať na každej drobnosti.
Ak sa tam, samozrejme, nejde na tankoch.
Áno, viem, zase o vojne. Ospravedlňujem sa, inak to nejde, všetky cesty ma nakoniec dovedú k nej.
Možno však už nabudúce bude glosa len a len o niečom mierovom, peknom, kultivovanom, noblesnom a potom začnem tak veľkosvetsky po francúzsky zdvorilo: Bonjour!
