: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.40 v Rannom ladení.
O Jánusovi alebo O mletí II
GT Peter Prokopec: O Jánusovi alebo O mletí II
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Keď som minulý rok začínal písať glosy pre Rádio Devín, môj prvý text dostal názov O mletí. Venoval som sa v ňom káve, ktorá má v našej rodine svoje pevné miesto, pravidelne nám rozvonia každé ráno a tešíme sa, keď ochutnávame nové chuťové profily a odrody.
Teraz káva odkryla svoju ďalšiu rovinu. Stala sa teplým nápojom, ktorý zohrieva utečencov a utečenkyne zo susednej krajiny, kde zúri vojna a dodáva energiu dobrovoľníckym tímom, ktoré im pomáhajú na hranici, rozdávajú im jedlo, vodu a oblečenie a poskytujú cenné informácie o provizórnom ubytovaní a transporte. Tých a tie, čo utekajú pred vojnou, pred zúrivými raketami, tankami a obrnenými vozidlami, zomlela desivá situácia, ktorá u nich prepukla. Museli sa rýchlo zbaliť, vziať si so sebou iba to najnutnejšie a vyraziť, aby si zachránili holý život. A ten, čo by toto utrpenie mohol zastaviť, si už niekoľko týždňov melie svoje.
Ľudia, veci, aj slová majú svoju druhú tvár. Rovnaká šálka kávy by voňala inak doma po dobrom spánku a inak na hraničnom priechode, kde sa mieša úľava z dosiahnutého cieľa a strach z toho, čo sa udialo a čo sa ešte len udeje. Jej druhá tvár sa ukáže v hraničnej situácii, objaví sa v stúpajúcej pare a prihovorí sa z iného sveta, ktorý vyrástol na troskách toho predošlého. A tiež inak znie, keď človek melie kávové zrná a keď melie z posledného. Praskanie kávy v mlynčeku a praskanie niečoho v ľudskom vnútri je síce rovnako tlmené, ale výsledok je tak veľmi iný, až nás to ochromí. A potom je tu druhá tvár tých, čo sa ocitnú zoči voči vojnovému besneniu. Tú pôvodnú majú rozmetanú a bude trvať dlho, kým ju zložia dokopy – ak sa im vôbec niekedy podarí nájsť všetky jej časti.
S postavou Jánusa som sa stretol v poézii Jána Buzássyho. Ide o boha zo starorímskej mytológie, ktorý bol zobrazovaný s dvoma tvárami súčasne. Jedna hľadela do minulosti, druhá do budúcnosti. Bol to boh, ktorý vládol prechodom a bránam a symbolizoval tú tenkú hranicu, kde sa niečo končí a niečo začína. Teraz obrazy konca a začiatku dostávajú ďalší rozmer. Prichádzajú ľudia, čo na vlastnej koži pocítili koniec svojho doterajšieho života a majú pred sebou nový začiatok. Nie je to začiatok, ktorý hľadali, je to začiatok, ktorému sa nemôžu vyhnúť. Aj keby mali to šťastie, že sa po vojne budú mať kam vrátiť, spomienky v nich ostanú, budú ich musieť vláčiť so sebou. Je to začiatok ich nových životov. Už sa nezbavia Jánusovej tváre, ktorá v nich bude hľadieť do týchto dní. A bude veľmi dôležité, aby nerezignovali na tú Jánusovú tvár, ktorá hľadí do budúcnosti. Verím, že ju využijú, že niekde tam vpredu uvidia svetlo. A že to nebude svetlo jadrového výbuchu.
Glosu O mletí som pred rokom zakončil tvrdením, že dobré časy sa dajú zažiť aj v tejto pohnutej dobe. Zatiaľ to pre nás platí. Môžeme sa vybrať do práce a do reštaurácie, zatiaľ nikto nebombarduje naše domovy a pôrodnice. Ale vnímame, aké sú tie dobré časy krehké a ako rýchlo o ne môžeme prísť. A zároveň vnímame, aké sú cenné. Je ťažké si predstaviť, že by sme ich stratili, že by sme stratili všetky tie chvíle, keď sa spolu usmievame, keď cítime blížiacu sa jar, keď sa pozeráme na strechu garáže a uvedomíme si, že ten malý vtáčik, ktorý na nej sedí, je žltochvost a jeho prílet nám sľubuje teplejšie dni.
Žltochvost je vo všeobecnosti zaujímavý vták. Kvôli sfarbeniu dostal prezývku kominárik. Jeho perie má tmavošedú farbu, ktorá v týchto dňoch pôsobí ako špina výbuchov a budí dojem, že len pred chvíľou vyletel z mraku, ktorý sa zdvihol zo zničenej budovy. Ale na chvoste nosí aj žiarivú farbu v žltých a oranžových odtieňoch. Pripomínajú slnko.
