: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.45 v Rannom ladení.
V glose týždňa sa poetka a prekladateľka Mila Haugová zamýšľa nad krásou, ktorú prijímame, ak chceme a vieme otvoriť pre ňu naše duše. Na vypočutie.
To, čo dávame deťom
Dávno obdivujem Bruegelov obraz zimnej krajiny, kde okrem iného vidíme aj korčuľovanie na zamrznutom jazere, ktorý sa nachádza v Kunsthistorisches Museum vo Viedni. V jedno novembrové ráno sme s vnučkou pozerali v RTVS rozprávky a naraz nádherné prekvapenie: kreslený film pre deti inšpirovaný týmto obrazom... Vo fínsko-estónskej koprodukcii vznikol prekrásny film s ľudskými postavami. Voľne vymyslený príbeh o chudobnom chlapcovi túžiacom po korčuliach: samozrejme s dobrým koncom. Spolu s vnučkou očarené zimnou holandskou krajinou, akoby presne z obrazu, sme v nemom úžase pozerali túto dokonalú symbiózu slávneho obrazu zo šestnásteho storočia a majstrovstva súčasných animátorov. Poklona všetkým, ktorí spolupracovali a navyše deťom priblížili skvost svetového maliarstva.
V záplave agresívnych kreslených filmov Mickey Mausov hovoriacich zvieratiek pobehujúcich na dvoch nohách v šiltovkách a okuliaroch, malých neopísateľných príšer, obrázkov pohybujúcich sa svetelnou rýchlosťou, hovoriacich špongií... Krásne detské a dospelé postavy hovoriace a jednajúce tak, aby na konci vyhrala pravdivosť, láskavosť a ušľachtilosť.
Nie je teraz ťažké od výnimočného filmu prejsť k výnimočnej výstave Bienále ilustrácii Bratislava na Bratislavskom hrade. Je to v dvojročných intervaloch prehliadka toho najlepšieho, čo sa deje v ilustrácii detských kníh. Bol žiarivý jesenný už trochu chladný deň, na hrade fúkal vietor, na zemi ležali zlaté hviezdy javorových listov. Vystúpili sme po širokých schodoch na druhé poschodie a vstúpili za prah výstavnej siene: pomaly sme postupovali od jedného panelu k druhému, od krajiny ku krajine. Prelínali sa tam obrázky hýriace farbami s prísnymi čiernobielymi kresbami: rôzne techniky a prístupy, vchody a brány do čarovných krajín rozprávok, príbehov, povestí.
Ocenené ilustrácie mali mimoriadnu kvalitu, určite blízke detskému chápaniu, ale bola by som pridala ešte ďalšie: vnučka súhlasila s Grand Prix, ja by som ju bola dala povedzme ilustrácii z Iránu, tiež ocenenej, dýchajúcej tajomstvom a priťahujúcej fantáziu, môžeme si na internete prečítať doslovné odborné hodnotenie poroty. Každý si môže urobiť svoj výber: určite bolo rozhodovanie veľmi náročné... Ja by som ešte pridala štyri výnimočné mozaiky s mytologickým námetom slovenského autora Petra Pollága. Staršia vnučka dávala prednosť čiernobielym kresbám, mladšia ilustráciám realistických zvieratiek líštičiek, zajacov, klokanov, dcéra si (asi tajne) odfotografovala niekoľko obrázkov zabiehajúcich do území fantázie a snov. Umenie ako hra symbol a slávnosť píše Hans Georg Gadamer a k slávnosti patrí určitý spôsob návratu a opakovania. Bratislavské Bienále ilustrácií to spĺňa: každé dva roky už 28. krát.
Zachytenie a zaznamenávanie krásy: veľa ilustrácií je veľmi láskavých, empatických, mnohé zachytávajú aj tragické udalosti súčasnosti, ale väčšina pomáha vyrovnávať a udržiavať v detskej mysli vieru v myšlienku dobra, slnečných dní po tých zamračených.
Asi sme v období miznutia krásy, ale obkolesení množstvom vystavených originálnych ilustrácií na to aspoň na chvíľu zabudneme – na vonku čakajúce ohrozenia, prekážky, denné starosti. Odporúčam výstavu navštíviť, či už s deťmi alebo bez nich: je to udalosť, radosť, sviatok pre dušu... Nádej: že ešte funguje srdce v srdci Umenia: To, čo dávame deťom.
