Pečie celé Slovensko
Pečie celé Slovensko

Glosa týždňa Mily Haugovej: Kde je naša noblesa? Potrebujeme klobúky?

Glosa týždňa Mily Haugovej: Kde je naša noblesa? Potrebujeme klobúky?

: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.45 v Rannom ladení.

Poetka a prekladateľka Mila Haugová dala do názvu novej glosy hneď dve otázky: Kde je naša noblesa? Potrebujeme klobúky? Prečítajte si, akú sebe i nám dáva na ne odpoveď.

Kde je naša noblesa? Potrebujeme klobúky?

Všimla som si nedávno, že speváčka Katarzia použila v jednej zo svojich skvelých skladieb slovo noblesa, ktoré ako by sa pomaly vytrácalo z našej slovnej zásoby a tiež zo života.

V tom istom čase pri upratovaní krásnej starej skrine som našla otcov čierny klobúk , ktorý mal naposledy na hlave v roku 1996, keď bol deň pred svojou smrťou na káve v Hoteli Lev-Denk v Leviciach s priateľmi. Pamätám si meno advokáta Vas Paliho, ktorý bol určite tiež v klobúku a obleku s vreckovkou vo vrecku saka. A tiež si pamätám, ako som išla ako dievča s mamou po Leviciach a páni zdravili mamu(tiež v klobúku) zdvihnutím klobúka s noblesou a kývnutím hlavy.

Niečo z tej úcty som si aj ja privlastnila a zapamätala. Škoda, že klobúky nahradili baseballové šiltovky, čo bolo výslovne športové oblečenie. Šiltovky sa tiež sa nosili s nonšalantnejšou noblesou, boli iné, kockované, alebo manchestrové.

A oblečenie sa tiež zmenilo, to ide s časom, ale za vrchol elegancie by sa nemali považovať džínsy so sakom aj na oficiálne udalosti...

Apropo džínsy nosím a sú v poriadku: je to skvelé a pohodlné oblečenie. Žiaľ elegantné šaty, sukne, vidno už skoro len v časopisoch a na módnych prehliadkach. Dievčatá a mladé ženy v legínach a džínsoch s obrovskými dierami, s mikinou s kapucňou natiahnutou cez hlavu. Za také značkové džínsy, ktoré sa podobajú oblečeniu bývalých vandrákov, zaplatíte peknú sumu.

K noblese patrí aj držanie tela a vystupovanie, priznajme si, inak sedíme v nohaviciach, inak v šatách, aj sa inak pohybujeme.

Chýba noblesa v hovorení a vyjadrovaní, zaniká krása tohto mladého jazyka. S týmto všetkým súvisí úcta jeden k druhému, ľahostajné zaobchádzanie s pojmami ako čestnosť, pravdivosť, dôstojnosť, porozumenie, šľachetnosť, jemnosť.

Chýba hlboký vzťah k vlastnej kultúre a úcta k tej cudzej, chýba vzťah ku vzdelaniu, ako hodnote, ktorá neprináša okamžité viditeľné výsledky, ale je dlhodobým základom úrovne celého spoločenstva.

Ako sme sa v poslednej ťažkej dobe správali k mladej generácii na základných, stredných a vysokých školách? Využili sme všetky prostriedky, aby sme im pomohli? Nemám rada zahmlené pomenovanie marginalizovaní spoluobčania: pomenujme veci pravými menami: deti chudobnejších spoluobčanov a Rómskych spoluobčanov skoro celkom zo vzdelávacieho procesu vypadli.

Môžete mi vyčítať, že som sa od požiadavky mať klobúky na kilometre vzdialila... len zdanlivo, lebo klobúk a noblesa sú len metaforou dobrej výchovy a kultúry a vzdelanosti a spolucítenia a hovorenia pravdy.

Na záver možno ešte jeden klobúk, možno z trávy, alebo aj ruží, ktorý by zastupoval noblesu a jasnozrivosť vo vzťahu k prírode, jej ochrane a uvedomeniu si, že bez jej zachovania aj my pomaly zmizneme. Je máj, mala by som písať o svojej večnej téme: o láske. Ale toto je o láske k životu: k drozdici s hniezdom v našom brečtane, o vnučke, ktorá priniesla zo školy v papierovom poháriku vo vate vyklíčené semienko tekvice a radostne oznámila: „Pozrite sa, rastie, musíme ju zasadiť do Zeme."