: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.45 v Rannom ladení.
Po prečítaní mena autora glosy s názvom Boh pravdepodobne neexistuje, ktorý je aj spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, možno viacerí z vás zdvihnete obočie. A o to pozornejšie ho budete čítať či počúvať.
Glosa-Daniel Pastirčák-Boh pravepodobne neexistuje
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Boh pravdepodobne neexistuje
Boh pravdepodobne neexistuje. Nebojte sa a užívajte si život, hlásali plagáty v Londýnskom metre. Za kampaňou stál Richard Dawkins – popularizátor vedy, autor knihy Boží blud.
Bez Boha to nepôjde, nazdávajú sa niektorí: Spoločnosť potrebuje Boha na udržanie obecnej morálky. S Bohom to nepôjde: nazdávajú sa iní. Spoločnosť nebude dobrá, kým sa Božieho bludu nezbaví.
Svet však zostáva taký aký bol – s Bohom i bez Boha zároveň. Simone Weilová ten paradox vyjadrila jedinou vetou: Stvorenie odráža Boha svojou krásou a harmóniou, no prostredníctvom zla a smrti, ktoré v ňom prebývajú a prostredníctvom neúprosnej nevyhnutnosti, ktorá mu vládne, stvorenie takisto odhaľuje neprítomnosť Boha.
Nuž, Boh sa vzpiera požiadavke jedných i druhých. Zostáva prítomný svoju neprítomnosťou, ako prázdna stopa v prachu cesty. Slovníky slovo Boh nevyradia zo svojho registra, ani myseľ jeho tieň nezapudí. Pojem Boh označuje to, čo je v bytí absolútne, to, v čom sa zakladá existencia všetkého ostatného. Žiadna myšlienka nemôže uchopiť celok bytia bez toho, aby si pri tom nevytvorila určitý obraz základu reality. Aj ateizmus má svoj obraz Boha: večnú, nevedomú, všemocnú a všadeprítomnú hmotu. Albert Camus vedel, na čo Dawkins zabudol: Svet nevedomého Boha hmoty je nevyhnutne svetom absurdity. V mladosti som ten svet dôverne poznal. Najnižšie v ňom vládlo nad najvyšším: slepá hmota a energia, nad intelektom a vedomím. Hodnoty zakladajúce ľudskosť človeka – láska, sloboda, poznanie – sa v takom svete javili ako ilúzie: nič, iba vedľajší produkt nevedomých procesov. Chlapec by dievčaťu nemal hovoriť: milujem ťa; mal by skromne priznať: práve sa vo mne odohráva mimoriadne príjemná biochemická reakcia. Človek by nemal hovoriť: myslím si; mal by povedať: interakcie v mozgu vo mne vygenerovali toto. Nemal by hovoriť: chcem; mal by povedať: slepé procesy vo mne sa rozhodli takto.
Dnes svet vnímam inak: Základom skutočnosti nie je večná hmota ale všetkým prenikajúce Vedomie – Absolútna láska, pravda a sloboda. Tu sú hodnoty, zakladajúce človeka, skutočné. Láska je naozaj láskou, pravda je naozaj pravdou, sloboda je naozaj slobodou. Boh je dejúci sa vzťah poznania, slobody a lásky. Milujúci, milovaný a milovanie, poznávajúci, poznaný a poznanie. O podivnom hlavolame Trojjediného Boha Joseph Ratzinger napísal toto: Paradox: Jedna podstata – tri osoby, súvisí s problémom absolútneho a relatívneho a vyzdvihuje absolútnosť relatívneho, teda toho, čo má vzťah. Absolútno je relatívne. Deje sa v relácii večných vzťahov. Tam kde sa ľudské ja a ty v pravde a láske otvorí jedno pre druhé, medzi nami i v nás sa deje Boh. Takéto vnímanie ruší každý konečný obraz Boha. Obrazy majú svoju silu, inak by neboli také populárne. Napísal C. S. Lewis. Predstavy Svätého sa ľahko menia v sväté obrázky. Moja idea Boha, je moja a nie Božia myšlienka. Musí byť znova a znova, zničená. Boh sám je jej ničiteľom. A možno práve to ničenie je jedným zo znakov Jeho prítomnosti.
