Pečie celé Slovensko
Pečie celé Slovensko

Glosu týždňa píše Daniel Salontay: Harmónia: Technológia krásy

Glosu týždňa píše Daniel Salontay: Harmónia: Technológia krásy

: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.45 v Rannom ladení.

Hudobník Daniel Salontay v dnešnej glose rozmýšľa o zmysle umenia a vedy v živote človeka. V minulosti i dnes. Svojej glose dal názov: „Harmónia: Technológia krásy."

Glosa-Daniel Salontay-Harmónia-Technológia krásy Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Harmónia: Technológia krásy

Krása. Schopnosť vnímať krásu máme vrodenú a nepotrebujeme si ju zdôvodňovať. Ak nás niečo zaujme a páči sa nám to, je to čisto zážitok stretnutia s niečím povedomým a zároveň tajomným. Nevieme si to často vysvetliť, ale vieme, že je to akosi v poriadku. Sú to pootvorené dvere do priestoru, kde sa známe a neznáme spája a výsledkom je dobrý pocit. Tento priestor neuchopiteľných zážitkov je odnepamäti navštevovaný aj umelcami, filozofmi a aj duchovne založenými ľuďmi. Snažia sa pochopiť krásu, aby ju mohli zviditeľniť a priblížiť všetkým, ktorí ju pre svoj život potrebujú. Som presvedčený, že ju všetci potrebujeme.

Harmónia. Celok vnímame ako krásny hlavne vtedy, keď sú jeho súčasti v súlade. Harmónia je stav, ktorý veľkí filozofi rozpoznali ako základný predpoklad krásy. Svet nazývame krásnym lebo cítime, že je tu, že je v poriadku a že aj vznikol s dobrým úmyslom. Dobro - Harmónia - Krása.

Priekopníkom v pochopení zákonitostí krásy bol filozof, matematik a mystik Pytagoras, ktorý nám zanechal nielen praktické návody na matematické výpočty. Práve harmónia bola jeho hlavnou témou. Bol to prvý vedec, ktorý sa snažil pochopiť vnímanie krásy v podobe súzvuku tónov. Objavil matematické vzťahy medzi zvukmi a svojím spôsobom uchopil krásu, ktorú dnes nazývame harmóniou. Pytagorejská škola bol v podstate filozoficko-náboženský rád, ktorý skúmal vzťah medzi harmóniou sveta a harmóniou zvukov. Pytagorejci zašli až tak ďaleko, že celý vesmír, jeho harmóniu a krásu vysvetľovali na princípe hudobných vzťahov medzi tónmi. Jeho modelom bola lýra, strunový nástroj, ktorému sa v jeho dobe pripisovali nadpozemské a liečivé vlastnosti. Hudobný nástroj ako model vesmíru, krása. O dva a pol tisícročia neskôr máme v švajčiarskom Cerne Hadronov urýchľovač častíc, v ktorom sa overuje strunová teória vesmíru. Pracuje sa s hypotézou že základom vesmíru nie sú hmotné elementárne častice, ale skôr vlny - struny, ktorých základnou charakteristikou je ich frekvencia, čo je svojím spôsobom tón. Pre Pytagora bola hudba dôsledkom posvätnej vedy - matematiky, podľa ktorej sú harmónie riadené matematickými pomermi. Pytagorejci verili, že matematika je presnou metódou, pomocou ktorej Dobro vytvorilo a udržuje vesmír. Všetko je hudba.

Zo všetkých doteraz zaniknutých civilizácií sa nám zachovali dva prejavy: veda a umenie. Boli hybnou silou ľudského vývoja. Rovnako sa to bude týkať aj nás. To najlepšie, č po nás ostane ako odkaz pre budúce generácie a aj civilizácie, je schopnosť ľudského ducha uchopiť neuchopiteľné, otvoriť dvere medzi známym a neznámym. A nech by to uchopenie bolo akokoľvek naivné a obmedzené, bude v budúcnosti pochopené a s úžasom ocenené, ako prejav princípu stvorenia, ktorý sme my ľudia dostali do vienka.

Ďakujem všetkým vedcom a umelcom ktorí sú schopní povzniesť sa nad plynutie času, malosť a hašterenie. Učia nás dívať sa do diaľky, do neznáma. Potrebujem vás!

Foto: Petra Áčová