Pečie celé Slovensko
Pečie celé Slovensko

Glosu týždňa píše Daniel Pastirčák: Človek sa rodí dlho

Glosu týždňa píše Daniel Pastirčák: Človek sa rodí dlho

: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.45 v Rannom ladení.

K obdobiu pred Veľkou nocou patrí aj hlbšie nazretie do vlastného vnútra, zamýšľanie sa nad otázkami, ktorých odpovede nie sú jednoduché. Venuje sa im aj spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej, Daniel Pastirčák.

Človek sa rodí dlho

"Niet Božieho odpustenia, ktoré ťa ušetrí od povinnosti uskutočniť sa." Napísal Exupéry v Citadele. "Chcel by si byť, no budeš iba v Bohu. On ťa privedie do svojej stodoly, keď sa pomaly uskutočníš a naplníš sa vlastnými činmi, lebo človek, vidíš, rodí sa dlho."

Nie sme hotoví, život je proces, ktorý nikdy nie je zavŕšený. Potrebujem vydržať trýzeň nedokonalosti, uniesť ten pomalý protirečivý proces, v ktorom sa rodí moja budúca podoba. Ozýva sa vo mne naliehavosť, chcel by som život raz a navždy vyriešiť. Život tu však nie na to, aby sa riešil, je na to, aby sa žil. Potrebujem trpezlivosť s procesom. Odvahu, vziať na seba údel neukončeného bytia.

Mladosť je obdobím snov. Všetky možnosti ležia predo mnou otvorené. V tom čarovnom období bol pre mňa Boh prameňom snov a veľkolepých plánov. Ako starnem, hracie pole sa pred mnou zužuje, možnosti sú čoraz obmedzenejšie. Mnohé sny sklamali, alebo sa naplnili inak, ako som chcel. Oproti kúzlu snov prichádza temnota ortieľov. Učím sa žiť s Božou temnotou a dôverovať tomu, nad čím nevládnem a čomu nerozumiem. Potrebujem trpezlivosť. Hmota kameňa sa umenšuje pod údermi sochárovho dláta. Mramor je veľký, socha ukrytá v ňom, je malá. Sochár ničí mramor, narúša jeho celistvosť, odbíja veľké kusy, aby vyslobodil sochu a beztvarej hmote dal tvar. Byť trpezlivý znamená: v pokojnej dôvere niesť bolesť tých úderov a strát. Semienko zasiate do zeme musí vydržať vlastnú smrť, pevná škrupinka musí povoliť. Z umierania semienka sa rodí život rastliny. Pôda života je nemilosrdná. Svet je nespravodlivý. Trýzni nás absurdným utrpením. Dejú sa nám veci, ktoré by sa nemali diať.

Ak sa mám stať skutočným človekom - žiť nezištne pre lásku, pravdivosť a dobro, potrebujem sa vyvíjať v prostredí, kde sa vernosť pravde, láske či dobru nevypláca; dobrý, pravdivý a láskavý človek nevyhráva a občas aj nepochopiteľne trpí. Ak by za každú vernosť dobru prichádzala odmena, boli by sme iba cvičené opice: Konali by sme láskavo, dobre a pravdivo, no konali by sme to z nesprávnych dôvodov - len preto, aby nám bolo dobre. Nebola by v nás skutočná láska, ani pravdivosť, ani dobrotivosť.

Potrebujem mať trpezlivosť i s nezavineným utrpením, inak sa vo mne nezrodí láska, ktorá je tu iba pre lásku samu, ani pravda, ktorá je tu iba pre pravdu samu. Perla sa zrodí iba vtedy, keď do mušle vnikne cudzorodý prvok, zrnko piesku, bolestivý rozpor. Ten rozpor si mušľa nesie v srdci, obaľuje ju svojou trpezlivosťou, zahŕňa ho do svojho vlastného života, až sa napokon cudzí kamienok premení v perlu.

Každé neriešiteľné protirečenie, každý nenapraviteľný rozpor ťa núti rásť pre to, aby si ho obsiahol. Napísal Exupéry: Hrčami svojich koreňov naberáš beztvarú zem, jej kremene i humus a staviaš tak céder na slávu Božiu. Iba ten chrámový stĺp došiel slávy, čo sa za dvadsať pokolení zrodil z opotrebovania - navzdory ľuďom. Aj ty sám, ak chceš rásť, opotrebuj sa v rozporoch: Vedú k Bohu najkratšou cestou. Z toho vyplýva, že bolesťou rastieš, keď ju prijmeš.

Tu sa človek učí objať Boha nielen v tom, čo o ňom vie, objať ho i vo všetkom, čo o ňom nevie, a vie, že nikdy vedieť ani nebude. Objať nielen Božie svetlo, ale i Božiu temnotu. Nielen Boha, ktorý prehovára, ale i Boha ktorý mlčí, nielen to čo mám, ale i to, čo mi bytostne chýba. Trpezlivosť je cnosť, ktorá živí všetky naše vzťahy. Adel Bestauros to vyjadril takto: Trpezlivosť so sebou samým je nádej. Trpezlivosť s iným človekom je láska. Trpezlivosť s Bohom je viera.