Pečie celé Slovensko
Pečie celé Slovensko

Glosu týždňa píše Peter Prokopec: O mletí

Glosu týždňa píše Peter Prokopec: O mletí

: Glosa týždňa v premiére každú sobotu o 8.40 a repríze vždy v stredu o 7.45 v Rannom ladení.


Otvárame tohtoročnú sériu glos, ktoré v sobotu ráno počúvate v Rádiu Devín už piaty rok. Za ten čas ste si mohli vypočuť takmer 180 rôznych pohľadov na umenie, kultúru, na život i čas, ktorý žijeme.
K nim tento rok pridá svoj pohľad aj básnik Peter Prokopec.


O mletí

K ránu v našej rodine neodmysliteľne patrí káva. Neďaleko od nášho bytu sídli maličká kaviareň, odkiaľ si domov prinášame chute Brazílie, Etiópie, Kostariky a iných krajín. Jej názov odkazuje na dobré časy - teda na to, čo všetci k životu potrebujeme. Vďaka nej sa z nich stáva hmatateľný priestor, ktorý je každý deň na svojom mieste, nech už prichádzajú akékoľvek správy - a verím, že ešte aj dlho bude.

Kávu si pripravujeme jednou z alternatívnych metód: lievik postavíme na sklenenú kanvicu, vložíme doň filtračný papier, nasypeme pomleté zrná a zalievame ich horúcou vodou. Donedávna sme na mletie používali nízky sivý elektrický mlynček. V ňom po spustení rotovala čepeľ a sekala kávu na stále menšie a menšie kúsky.

Pred niekoľkými dňami ma ale S. prekvapila novým - ručným mlynčekom, ktorý si nás hneď získal. Jeho telo je z tmavého kovu. Na vrchu má otáčacie rameno, spodok sa zase dá odmontovať a slúži ako nádoba na pomletú kávu. Vo vnútri je koliesko, ktorým sa nastavuje hrúbka mletia a pri každom posune klikne, aby bola situácia prehľadná a nedošlo k omylu. Spolu s mlynčekom S. kúpila aj špeciálnu kávovú odrodu. Skúsený barista jej vysvetlil, že pre jej správnu prípravu musí koliesko mlynčeka kliknúť presne 21-krát.

Základný rozdiel medzi našim elektrickým a ručným mlynčekom je v tom, že zatiaľ čo elektrický mlynček zrná sekal, ručný ich drví. Kvôli tomu sa z kávy uvoľňujú iné chuťové tóny, ktoré prinášajú väčší zážitok. Celý proces mletia prebieha vďaka kameňom a jeho hrúbka závisí od vzdialenosti medzi nimi. Čím sú kamene tesnejšie pri sebe, tým je mletie jemnejšie a naopak - čím sú ďalej od seba, tým je mletie hrubšie. Hrúbka mletia priamo vplýva na výslednú chuť a dá sa s ňou experimentovať, ak si trúfnete. To si však žiada isté skúsenosti a dobrý výsledok nie je zaručený.

Už to bude takmer rok, odkedy nás pandemická situácia nastavila - s istými prestávkami - ako kamene ďaleko od seba. Dni a noci neuvoľňujú tie chute, čo predtým. Zem sa za uplynulé mesiace zostrila a keďže sa krúti vo vesmíre, dostávajú sa k nám aj kúsky úplnej tmy, ktorá je okolo nej.

Som zvedavý, čo sa stane, keď trápenie s koronavírusom skončí. Kamene k sebe opäť priblížime, ale nedá sa povedať, či sa vrátime na rovnaký počet kliknutí. Možno ich zaznie o jedno - dve viac, pretože nám bude chýbať blízkosť, možno ich zaznie menej, lebo sa budeme mať na pozore.

Prechod od covidovej k postcovidovej dobe nebude náhly, nenastane z ničoho nič. Keď meliem kávu, ide to ťažšie, treba vyvinúť úsilie. Postupne, ako sa zrná v mlynčeku míňajú, vyskytne sa moment, kedy ramenom otočím naprázdno. Ale ani vtedy neprestanem, tento pohyb zopakujem ešte asi tri až štyrikrát, aby som mal istotu. Myslím si, že tak sa to udeje aj s fungovaním našej spoločnosti. Najprv čepeľ zníži svoju rýchlosť, potom zaberú kamene. Neskôr spozorujeme oslobodzujúcu prázdnotu, ktorej ešte celkom neuveríme. Budeme sa o nej musieť presvedčiť.

Na záver si dovolím dve odporúčania. Prvým je seriál Midnight Diner: Tokyo Stories. Tvoria ho časti, ktoré majú poviedkový charakter a odohrávajú sa v jednom malom bistre v Tokiu. Hlavné postavy sa striedajú a každá má svoje obľúbené jedlo. Na konci potom zaznie rada, ako daný pokrm vylepšiť v prípade, že sa ho rozhodnete pripraviť. To mi je inšpiráciou pre druhé odporúčanie. Keď si nabudúce budete variť kávu, pridajte k pomletým zrnám kúsok sypaného čaju. Tento spôsob máme s S. z jednej kaviarne v nákupnom centre a stojí za vyskúšanie. Dobré časy sa
dajú zažiť aj v tejto pohnutej dobe.

⁎⁎⁎