10. februára odišiel vo veku 91 rokov jeden z posledných veľkých klasikov (nielen) španielskeho filmu, Carlos Saura.
Režisér, ktorý nakrúcal naozaj do posledného dychu. Prirovnávali ho k Bergmanovi kvôli jeho záľube v snoch, symbolike a smrti. Prirovnávali ho k Buňuelovi pretože s ľahkosťou prepájal fantáziu a realitu. Saura sa ale nedá porovnať s nikým.
Máloktorý režisér dokázal tak nahliadnuť do človeka a pritom ponúknuť hlbokú, no nie zbytočne filozofujúcu výpoveď. Sám poznačený traumou zo španielskej občianskej vojny a životom pod Francovou diktatúrou, ktorej bol veľkým kritikom, dokázal hovoriť jednoducho o človeku.
Do sveta snových obrazov naplnených symbolmi a metaforami vás v cykle Fenomény pozývajú filmová dramaturgička, scenáristka a zástupkyňa SR v Rade Eurimages Zuzana Gindl-Tatárová a Mariana Jaremková, pre ktorú stále zostáva Saurov film Starý dom uprostred Madridu jedným z najsilnejších filmových zážitkov.
Na vypočutie v Archíve RTVS
