Sila osobností, povahové rozdiely a odlišné hudobné cítenie síce kedysi zapríčinili rozchod Vargu s Hammelom a Prúdmi, nemohli však zabrániť ich tvorivému spojeniu na iných projektoch. Po Zelenej pošte, albume Na II. programe sna... dozrel čas na ďalšiu ich autorskú spoluprácu a v roku 1989 vychádza album Všetko je inak.
Osudom albumu bolo, že zanikol v spoločenskej eufórii z pádu totality, patrí však k najpozoruhodnejším výsledkom spolupráce Vargu a Hammela. Je určite najznepokojivejší, spája sa v ňom typická bukolickosť s nekompromisnými výbojmi progresívneho rocku a modernej vážnej hudby. Ako keby sa do osvedčených pesničiek dostali kúsky albumu Stále tie dni. Má zvuk nových digitálnych technológií; Varga vymenil analógový Roland JP 8 za digitálnu Yamahu DX 7 a využil ju v maximálnej miere. Vzďaľuje sa nimi od popu či rocku treťou kozmickou rýchlosťou, tak ako sa mu už vzdialil albumom Stále tie dni.
Na nahrávke v hudobnej réžii Jána Lauka a Fedora Freša sa podieľali aj Laco Lučenič, ktorý hral na sólovej gitare a v dvoch skladbách vystriedal Freša na basovej gitare. Za bicími sedeli Dušan Hájek a Paľo Kozma a v dvoch skladbách doplnili Mariána Vargu na klávesoch Martin Karvaš a Ján Lauko.
