V noci z 20. na 21. augusta 1968 hranice vtedajšieho Československa prekročilo s pozývacím listom v ruke pol milióna vojakov Varšavskej zmluvy, 6 300 tankov, 800 lietadiel a 2 000 diel s cieľom potlačiť domnelú kontrarevolúciu a česko-slovenské snahy o „socializmus s ľudskou tvárou.“ Sovietska invázia sa nezaobišla bez obetí z radov civilného obyvateľstva, nesúhlas sa prejavoval demonštráciami, stavaním prekážok proti postupujúcim vojskám, vylepovaním plagátov, písaním hesiel, popisovaním verejných priestranstiev a pod. V ČSSR po vojenskej intervencii nastúpila tvrdá politická normalizácia, pobyt sovietskych vojsk na našom území trval 23 rokov.
Pri príležitosti spomienky na obete 54. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, ktoré si v tomto roku pripomíname, pripravilo Rádio Devín špeciálny program naprieč svojím celodenným vysielaním. Už o 6.00 h sa jej bude venovať Katarína Hrabčáková v relácii Tvárou v tvár ničote. O 10.00 h nasleduje Denník novinára, ktorý sa, okrem iného, dotkne aj ilegálneho rozhlasového vysielania vtedajšieho Československého rozhlasu. O 15.30 h v relácii Hrá SOSR si budú môcť poslucháči vypočuť hudbu inšpirovanú inváziami v podobe vojny, atómovej bomby či invázie vojsk bratských krajín.
Programové tipy Rádia Devín k pamätnému dňu:
6:00 Poézia – Katarína Hrabčáková: Tvárou v tvár ničote
Rozhodnutie čeliť ničote môže viesť k jej opaku. Kompozícia pásma kopíruje kompozíciu básnickej zbierky Márie Ferenčuhovej: Černozem. Líniu komentárov pravidelne ukončuje citát, ktorý použila autorka básní ako charakteristiku nasledujúcej časti svojej básnickej zbierky. Černozem je o svetle a tme, o odvahe a pokore tvárou v tvár ničote. Aj dnešné pásmo poézie je o svetle a tme – ktoré z týchto dvoch je iba formou a ktoré samotnou podstatou?
Rozhodnutie čeliť ničote môže viesť k jej opaku. Kompozícia pásma kopíruje kompozíciu básnickej zbierky Márie Ferenčuhovej: Černozem. Líniu komentárov pravidelne ukončuje citát, ktorý použila autorka básní ako charakteristiku nasledujúcej časti svojej básnickej zbierky. Černozem je o svetle a tme, o odvahe a pokore tvárou v tvár ničote. Aj dnešné pásmo poézie je o svetle a tme – ktoré z týchto dvoch je iba formou a ktoré samotnou podstatou?
10:00 Rubikon – Denník novinára: August 1968
Podľa spomienok pamätníkov a pamätníčok, horúci august a to po všetkých stránkach, aj vzhľadom na výbušnú situáciu po vstupe spojeneckých vojsk na naše územie. Novinár Juraj Alner v roku 2018, teda 50 rokov po vydal knihu s názvom 1968 – polčas rozpadu komunistického režimu – Denník novinára. Je to autentický záznam udalostí, jednak osobného charakteru, ale predovšetkým záznam spoločnosti v čase invázie tzv. spriatelených vojsk. Dnes s odstupom rokov si môžeme postupne z informácií, ktoré už nefiltruje ideológia poskladať mozaiku augustových dní 1968. A nikto nepochybuje, že dôležitú úlohu zohrávali média, ktoré sa nevzdávali a aj v prvé dni okupácie aj keď v sťažených podmienkach pracovali ďalej. Kľúčovú úlohu zohralo aj ilegálne rozhlasové vysielanie vtedy Československého rozhlasového vysielania na Slovensku a v Čechách.
12:00 Fíčer – Emil Benčík: Dlhá noc v Kremli
Autor nás uvádza do sídla ruských cárov a sovietskych mocipánov, kde sa v auguste 1968 uskutočnilo rokovanie straníckej a vládnej delegácie okupovaného Československa s brežnevovským politbyrom a podpísanie moskovského protokolu. V onej dlhej kremeľskej noci sa rozhodovalo o osude dvoch národov v srdci Európy. Tu sa odohrala jedna z najkrutejších drám našich povojnových dejín i osobná vnútorná tragédia a trauma Alexandra Dubčeka. Ocitol sa v najťažšej situácii, lebo na ňom ležala hlavná ťarcha zodpovednosti za osud našej vlasti. Relácia mala premiéru v roku 1998.
Účinkujú: Vladimír Štefuca, Emil Horváth, Igor Hrabinský, Ladislav Chudík, Dušan Kaprálik, Ľubo Roman, Jozef Šimonovič, Stano Dančiak a Vladimír Obšil.
Podľa spomienok pamätníkov a pamätníčok, horúci august a to po všetkých stránkach, aj vzhľadom na výbušnú situáciu po vstupe spojeneckých vojsk na naše územie. Novinár Juraj Alner v roku 2018, teda 50 rokov po vydal knihu s názvom 1968 – polčas rozpadu komunistického režimu – Denník novinára. Je to autentický záznam udalostí, jednak osobného charakteru, ale predovšetkým záznam spoločnosti v čase invázie tzv. spriatelených vojsk. Dnes s odstupom rokov si môžeme postupne z informácií, ktoré už nefiltruje ideológia poskladať mozaiku augustových dní 1968. A nikto nepochybuje, že dôležitú úlohu zohrávali média, ktoré sa nevzdávali a aj v prvé dni okupácie aj keď v sťažených podmienkach pracovali ďalej. Kľúčovú úlohu zohralo aj ilegálne rozhlasové vysielanie vtedy Československého rozhlasového vysielania na Slovensku a v Čechách.
12:00 Fíčer – Emil Benčík: Dlhá noc v Kremli
Autor nás uvádza do sídla ruských cárov a sovietskych mocipánov, kde sa v auguste 1968 uskutočnilo rokovanie straníckej a vládnej delegácie okupovaného Československa s brežnevovským politbyrom a podpísanie moskovského protokolu. V onej dlhej kremeľskej noci sa rozhodovalo o osude dvoch národov v srdci Európy. Tu sa odohrala jedna z najkrutejších drám našich povojnových dejín i osobná vnútorná tragédia a trauma Alexandra Dubčeka. Ocitol sa v najťažšej situácii, lebo na ňom ležala hlavná ťarcha zodpovednosti za osud našej vlasti. Relácia mala premiéru v roku 1998.
Účinkujú: Vladimír Štefuca, Emil Horváth, Igor Hrabinský, Ladislav Chudík, Dušan Kaprálik, Ľubo Roman, Jozef Šimonovič, Stano Dančiak a Vladimír Obšil.
14:30 Nevšedná hudba
Exkluzívna nonartificiálna hudba v programe Sone Horňákovej uvedie legendu slovenskej hudobnej scény Deža Ursínyho a jeho platňu Pevnina detstva.
Exkluzívna nonartificiálna hudba v programe Sone Horňákovej uvedie legendu slovenskej hudobnej scény Deža Ursínyho a jeho platňu Pevnina detstva.
15:00 Fakty – Andrej Bán: Slon na Zemplíne
Časť cesty po Slovensku spolu s reportérom Andrejom Bánom. Výňatok z cesty z východu na západ, od Čiernej nad Tisou spojenej s udalosťami augusta 1968 po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase. Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popri tom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača. Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.
Časť cesty po Slovensku spolu s reportérom Andrejom Bánom. Výňatok z cesty z východu na západ, od Čiernej nad Tisou spojenej s udalosťami augusta 1968 po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase. Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popri tom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača. Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.
15:30 Hrá SOSR – Little boy a Bratská pomoc
Hudba inšpirovaná inváziami v podobe vojny, atómovej bomby, invázie vojsk bratských krajín v časovom rozpätí od 6. 8. 1945 do 21. 8. 1968. Odznejú diela autorov Ladislava Burlasa, Alexandra Moyzesa, Ivana Hrušovského a i. Hrá Symfonický orchester slovenského rozhlasu a Štátny komorný orchester Žilina.
Hudba inšpirovaná inváziami v podobe vojny, atómovej bomby, invázie vojsk bratských krajín v časovom rozpätí od 6. 8. 1945 do 21. 8. 1968. Odznejú diela autorov Ladislava Burlasa, Alexandra Moyzesa, Ivana Hrušovského a i. Hrá Symfonický orchester slovenského rozhlasu a Štátny komorný orchester Žilina.
18:00 Mozaika storočia – August 1968
Rozhlasový dokument. Spoločný oral history projekt denníka SME, Ústavu pamäti národa a Slovenského rozhlasu. Príbehy pamätníkov zaznamenali poslucháči Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Popri „veľkých dejinách" vznikla tak kniha „malých dejín", ktorú píše mikrofón a spomienky tzv. obyčajných ľudí. Je to apel a memento pre budúce generácie. Poslucháči ocenili najmä prepojenie mladej generácie so starou a takéto uchovávanie historickej pamäti. Tento projekt vznikol v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu ako výsledok tvorivej dielne využívajúci zvukové dokumenty a dobovú hudbu z Archívu Slovenského rozhlasu. Pripravila Táňa Kusá.
Rozhlasový dokument. Spoločný oral history projekt denníka SME, Ústavu pamäti národa a Slovenského rozhlasu. Príbehy pamätníkov zaznamenali poslucháči Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Popri „veľkých dejinách" vznikla tak kniha „malých dejín", ktorú píše mikrofón a spomienky tzv. obyčajných ľudí. Je to apel a memento pre budúce generácie. Poslucháči ocenili najmä prepojenie mladej generácie so starou a takéto uchovávanie historickej pamäti. Tento projekt vznikol v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu ako výsledok tvorivej dielne využívajúci zvukové dokumenty a dobovú hudbu z Archívu Slovenského rozhlasu. Pripravila Táňa Kusá.
Foto/Zdroj: Wikimedia cc / RD
