Na svadbu...

Vysielame 16.2 o 19:00

Spoluautorky pôvodnej rozhlasovej hry, sestry - Veronika Šikulová a Agáta Petrakovičová sa vo svojej hre netaja inšpiráciou v ich osobných zážitkoch z detstva. Autenticita situácií, obyčajnosť, tak často však mimoriadne dramatická, sa teda stávajú kľúčom k vytvoreniu silného žánrového obrazu. Život slovenskej rodiny v prevažne maďarskej dedine Čeklíz (dnešné Bernolákovo) kedysi v rokoch 50-tych nemá znaky historickej fresky, ani ambíciu podávať svedectvo o dobe. Oveľa podstatnejšou a ďaleko silnejšou výpovednou plochou sa tak môže stať vôľa mimoriadne autentických postáv žiť, prežiť, tešiť sa zo života a napriek kolobehu bytia, do ktorého patrí i smrť, hendikepy, bolesť, tragédie, v skutočnosti nikdy nezabudnúť na úsmev, radosť a schopnosť človeka ísť ďalej. Za každých okolností. Nenechať sa zlomiť, ale bojovať o svoje miesto, nikdy nie však na úkor iných. Tak sa tento text zrazu sa stáva kľúčom k životnej energii, ktorá z tohto diela doslova tryská. Na začiatku hry sa dozvedáme o smrti otca, na konci hry sedíme vo vlaku , v ktorom putuje na svadbu mladšieho člena rodiny do Ostravy doslova celá família. Smrť, ako obraz toho, čo prirodzene odchádza, svadba, ako obraz toho, čo prirodzene má len prísť. Jednoduché motívy, ktoré síce v textovom spracovaní asociujú konkrétnu slovenskú literárnu vlnu, avšak nie len s odkazom na predobrazy v rámci „Šikulovskej" literárnej tradície, ale predovšetkým s odstupom, ktorý samotnú tradíciu posúva do súčasných kontextov.

Obsadenie - Lenka Košická, Boris Farkaš, Lucia Vráblicová, Peter Šimun, Ľubica Očková, Edita Borsová a Michaela Majerníková
Réžia- Laco Kerata
Dramaturgia – Peter Pavlac
Zvukový majster  – Andrej Klimits
Hudobná dramaturgia – Katarína Bielčíková
Produkcia - Silvia Lukáčová