Desiata časť seriálu Tajné vojny je venovaná špionážnemu súboju v zákulisí americkej vojny za nezávislosť v rokoch 1775-1783. Keď sa odbojní kolonisti pustili do boja proti obrovskej vojenskej, námornej a finančnej presile britského impéria, potrebovali si zaistiť aspoň spravodajskú prevahu. Dozviete sa, ako k ich nečakanému víťazstvu napomohlo niekoľko nepravdepodobných amatérskych špiónov, aj jeden mimoriadne obratný diplomat.
10. časť: Vlastenci v utajení (zvuk)
9. Špionážny barok
V polovici 17. storočia vystriedal Richelieua na poste prvého ministra kardinál Mazarin. Hoci používal rovnaké metódy tajnej diplomacie a špionáže, nebol rovnako úspešný ako jeho geniálny predchodca. V deviatej časti seriálu Tajné vojny sa ešte dozviete o špionážnom súboji na pozadí anglickej občianskej vojny a troch doslova barokových postavách špiónov konajúcich vo vlastnom záujme, ktorí akoby mimochodom zamiešali karty veľkej politiky.
9. časť: Špionážny barok (zvuk)
8. Čierne kabinety, biele zlato
Na prelome 16. a 17. storočia bol hlavnou postavou na javisku európskej diplomacie a špionáže francúzsky prvý minister - kardinál Richelieu. S ním sa spája vznik systematickej poštovej cenzúry aj termín „šedá eminencia“. V ôsmej časti seriálu Tajné vojny sa bude hovoriť o tom, ako Richelieuove diplomatické intrigy prispeli k pádu rakúskeho vojvodcu Albrechta z Valdštejna, aj o prvom veľkom prípade priemyselnej špionáže v novoveku.
8. časť: Čierne kabinety, biele zlato (zvuk)
7. Muž, ktorý videl všetko
Za vlády anglickej kráľovnej Alžbety I. vznikla prvá vskutku profesionálna tajná služba v Európe - Secret Service. Pri jej zrode stál kráľovnin osobný tajomník Francis Walsingham. V siedmej časti seriálu Tajné vojny sa dozviete, ako protestantské Anglicko čelilo oveľa silnejším protivníkom pomocou obratnej tajnej diplomacie a špionáže, aj ako Walsinghamove spravodajské hry priviedli na popravisko najväčšiu Alžbetinu súperku, škótsku kráľovnú Máriu Stuartovú.
7. časť: Muž, ktorý videl všetko (zvuk)
6. Agenti republiky a špióni kráľov
Benátska republika bola prvým európskym štátnym útvarom so stálym diplomatickým zastúpením v dôležitých mocenských centrách vtedajšieho sveta. Okrem toho boli Benátčania majstrami v lúštení cudzej šifrovanej korešpondencie. V šiestej časti seriálu Tajné vojny bude ešte reč o tom, akými figúrkami ťahali na mocenskej šachovnici sveta stredovekí pápeži, o špionážnom pozadí storočnej vojny aj o rozvoji kryptografických a kryptoanalytických metód v 15. a 16. storočí.
6. časť: Agenti republiky a špióni kráľov (zvuk)
5. Pohroma z Východu
V dvanástom storočí sa jednému z náčelníkov, Temudžinovi podarilo ohňom a mečom zjednotiť pod svojou vládu všetky kočovné mongolské kmene. Svet ho spoznal pod menom Džingischán. On a jeho následníci vytvorili ríšu, ktorá siahala od Japonského mora až po brehy Jadranu. Vojnová lesť, klamné manévre a špionáž patrili do arzenálu Mongolov a vďaka nim porážali aj početnejších a lepšie vyzbrojených protivníkov. V piatej časti seriálu Tajné vojny sa dozviete aj o tom, ako na korunováciu chána Kujuka prenikol mních Carpini, dnes označovaný ako superšpión stredoveku.
5. časť: Pohroma z Východu (zvuk)
4. Byzantský oheň
Byzantská ríša, východný nástupnícky štát Ríma, trvala takmer jedenásť storočí. V tomto dlhom a pohnutom období čelila útokom Peržanov, Arabov, Bulharov a ďalších národov, jej dejiny ovplyvnili križiacke výpravy a napokon ju dobyli Turci. V Byzancii sa zrodili zásady modernej diplomacie aj priemyselná špionáž. O tom všetko sa bude rozprávať vo štvrtej časti seriálu Tajné vojny.
4. časť: Byzantský oheň (zvuk)
3. Rozdeľuj a panuj
Rímska ríša dominovala vtedajšiemu známemu svetu niekoľko storočí. Rimania však neboli majstrami špionáže od začiatku. Tomuto umeniu sa učili postupne od svojich susedov a protivníkov, keď sa nevýznamná mestská republika postupne rozširovala na svetové impérium. V tretej časti seriálu Tajné vojny sa dozviete, ako kartáginský vojvodca Hannibal dohnal pyšný Rím až na pokraj porážky, aj o tom, ako novozískaná rímska spravodajská prevaha rozhodla o osude bitky pri Zame.
3. časť: Rozdeľuj a panuj (zvuk)
2. Kráľovo oko
Hovorí sa, že špionáž jej druhým najstarším ľudským remeslom. Zmienky o nej nájdeme už v biblickom Starom zákone, alebo v egyptských hieroglyfoch. Špionážnu predohru malo napríklad prvé zdokumentované bojové stretnutie staroveku, bitka pri Kadeši v roku 1287 pred naším letopočtom. Majstrami klamných operácií boli aj starovekí Gréci. O tom všetkom sa dozviete viac v druhej časti seriálu s názvom Kráľovo oko.
2. časť: Kráľovo oko (zvuk)
1. časť: Kufrík mŕtveho majora
Tajné operácie, spravodajské služby, špionáž - od staroveku po 2.svetovú vojnu, objasnenie ich súvislostí, významu a dopadu na politické dianie a vojnové konflikty v kontexte dejín.
V prvej časti seriálu sa zoznámite s operáciou Mincemeat, jednou z najslávnejších spravodajských hier druhej svetovej vojny. Píše sa rok 1943 a západní spojenci chystajú vylodenie na Sicílii. Aby oslabili nepriateľskú obranu ostrova a ochránili životy vojakov inváznej armády, rozohrali veľkolepú klamnú operáciu. Jej kľúčovým prvkom bude podstrčenie falošných dokumentov nemeckému Abwehru.
1. časť: Kufrík mŕtveho majora (zvuk)
Stanislav Kaclík
