Fíčer o zvonoch a zvonolejárstve
Roku 1951 bol odliaty posledný zvon na Slovensku. Smrťou Trnavčana Adolfa Alexandra Fischera sa skončila 700-ročná tradícia slovenského zvonolejárstva, na ktorú sa ťažko nadväzuje. Preto slovenské zvonice ozvučujú tri moravské rodinné dynastie, ktoré doteraz dodržiavajú receptúru zdedenú po svojich predkoch. Rodina Manouškovcov, ktorá sa presťahovala do Zbraslavi pri Prahe, Tomáškovsko-Dytrychovská z Brodku u Přerova a Tkadlecovská v Halenkove. Vďaka nim sa podarilo tiež zachrániť historické zvony, ktoré sú teraz umiestnené v Západoslovenskom múzeu v Trnave.“ To sú slová jeho bývalého riaditeľa Milana Petráša, ktorý na pôde Západoslovenského múzea v Trnave v roku 1992 vybudoval kampanologickú expozíciu. Po stopách zvojnolejárskych majstrov sa vydala tiež autorka fíčra Táňa Kusá. Svoju púť za zvonmi začala vo Svätom Jure pri Bratislave so zvonárkou Annou Oravcovou (na obr.) Navštívila zbraslavskú dielňu Petra Manouška, halenkovskú Josefa Tkadleca a bola tiež pri prvom slávnostnom zvonení štvortonového Urbana a dvojtonového Jána v kostole sv.Egídia v Bardejove. Najväčšiu tonáž vo svojej dielni odliala v Brodku u Přerova Marie Tomášková-Dytrychová. Medzi protagonistov fíčra však patria najmä „spievajúce sochy“, ako zvony zvyknú nazývať. Premiéra fíčra „Básne z kovu odliate“ bola v roku 1996. Je to debut vtedy začínajúcej rozhlasovej dokumentaristky Táne Kusej.
Účinkujú: Štefan Bučko, František Kovár,
zvonárka Anna Oravcová, zvonolejári: Marie Tomášková-Dytrychová, Josef Tkadlec, kampanológ Milan Petráš a autorka Táňa Kusá
Dramaturgia: Iveta Bognárová
Zvukový majster: Ľuba Olšovská a Miroslav Mlynka
Hudobná dramaturgia: Miroslav Nemec
Réžia: Táňa Kusá
Reprízu Fíčra "Básne z kovu odliate" si môžete vypočuť na Veľký piatok 3. apríla 2015 o 11:00 v Rádiu Devín.