Vysielame v premiére v utorok 12. 7. o 20.00 v RD.
Autor predlohy: Pavol Dobšinský
Autorka rozhlasovej adaptácie: Martina Havierová
Asi len ťažko by sme hľadali de-facto v akejkoľvek aktívnej generácii čitateľov niekoho, komu by meno Dobšinský nebolo známe. Pavol Dobšinský je azda najznámejší svojimi zbierkami ľudových rozprávok, povestí, piesní, jednoducho textami ľudovej slovesnosti. Hoci ťažiskom jeho činnosti a neskôr tvorby bola folkloristika, málokto možno vie, že Dobšinský prekladal Byrona, Lamartina, či Mickiewicza a sám ako aktívny predstaviteľ štúrovskej romantickej generácie písal i svoju vlastnú poéziu, nielen ľudovú, ale i alegorickú, či vlasteneckú.
Jeho zbierky rozprávok a povestí však zrejme spopularizoval i fakt, že ich zbavoval šteklivej erotiky, humoru a drastických hororových žánrových prvkov, čím sa stali obľúbenými najmä medzi detskými čitateľmi, hoci boli pôvodne určené pre dospelých. Jeho literárno-zberateľská činnosť (piesne, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje, povery, povesti), pri ktorej mu výrazne pomáhal aj Samuel Ormis, či A. H. Škultéty, však zásadným spôsobom spopularizovala slovenskú ľudovú slovesnosť pre široké masy a stala sa "klasikou par excellance“.
Jeho povesť, či rozprávku o krásnej Berone z Čierneho mesta nájdeme v prvom zväzku Prostonárodných slovenských povestí. V rozhlasovej adaptácii Martiny Havierovej sa však samotná povesť stala skôr predmetom skúmania a pátrania po jej koreni v realite. Snahou adaptátorky totiž nie je dramatizovať samotnú rozprávku, ale pokus predstaviť si, ako taká povesť vlastne mohla vzniknúť, aký reálny príbeh by sa mohol stať jej predobrazom, ako naša fantázia, a teda kreativita ľudových rozprávačov dokázala v zásade z banálnej životnej situácie túlajúceho sa uhorského šľachtica vytvoriť krásnu povesť o hľadaní a naplnení životnej láske k tajomnému dievčaťu – Berone.
Ide teda o intertextovú hru (s použitím motívov z básní napríklad i P. O. Hviezdoslava), v ktorej podstatnejší než príbeh je snaha porozumieť ako vznikol, rekonštruovať ho, nanovo stvoriť, s nevyhnutnou dávkou humoru a nadhľadu súčasníka, mladej tvorkyne, autorky i režisérky v jednom.
Obsadenie: Kristián Baran, Jerguš Horváth, Oliver Asztalos, Filip Pavuk, Anna Magdaléna Hroboňová a Patrícia Balajová.
Réžia: Martina Havierová
Dramaturgia: Peter Pavlac
Zvuk: Ľubica Olšovská
Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková
Produkcia: Peter Šimončič
Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už skoro štyridsať realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu, alebo jednoducho dráždivú zvláštnosť nezvyčajných, niekedy viac, niekedy menej známych slovenských autorov. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Preto sa i vo výbere i v realizácii kombinuje potreba hľadať a nachádzať jednak témy, ktoré jednoznačne vytvárajú výpovedné prepojenie so súčasnosťou a vo výsledku prekračovať hranice všednosti a očakávaných mantinelov v „klasickej“ rozhlasovej realizácii.
