: V premiére v nedeľu 5.11. o 18:00 v Rádiu DEVÍN. Na vypočutie v Archíve RTVS.
Žena, ktorá vrátila v 20. storočí do veľkej miery Slovensku to najcennejšie, čo malo – kultúrne dedičstvo a to v rokoch, kedy sa toto dedičstvo nielen ideovo, ale aj doslova strácalo.
V päťdesiatych rokoch a aj po nich sa v rámci totalitnej ideológie búrali historické budovy, rozkrádali staré umelecké diela a ak aj zostali objekty stáť menili svoju funkciu, aby slúžili ľudu, teda, aby boli z kultúrneho hľadiska zdevastované. Moc stála nad zdravým rozumom, citom a vzdelaním. Voči tejto praxi sa, okrem iných zapálených odborníkov a odborníčok, postavila výnimočná žena. Jej meno je Alžbeta Güntherová Mayerová.
Nadaná intelektuálka, pedagogička, vdova a matka. Narodila v roku 13. októbra 1905 a náhle zomrela 12. novembra 1973. Toto meno by dnes nemala poznať len odborná verejnosť, ale jej príbeh o nezlomnosti by sa mal vyučovať na školách. Pochádzala zo starej prešporskej rodiny, bola výtvarne nadaná a ak by sa jej osud vyvíjal inak, mala by pred sebou možno úspešnú kariéru umelkyne. Na základe svojho vzdelania a znalostí sa však postupne systematickou prácou stávala jednou zo spoluzakladateliek slovenskej umenovedy a pôsobila dlhé roky aj pedagogiky. Do jej života zasiahli mnohé zložité osobné a historické okolnosti, ako aj obyčajná ľudská závisť a neprajnosť.
Za dodnes nevyjasnených okolností prišla po vojne o manžela a nasledovali ďalšie rany, ako píše znalec jej diela historik umenia Július Baczi v texte Alžbeta Güntherová-Mayerová – roky „vyhnanstva“ 1952 – 1955: „Koniec štyridsiatych rokov 20. storočia priniesol do života skromnej vysokoškolskej docentky mnohé neistoty. Stratila manžela a po jeho smrti sa stále viac stávala terčom atakov na svoju osobu a rodinu zo strany nastupujúceho režimu. Nepochopiteľnosť, až nezmyselnosť situácie Dr. Güntherovej umocňuje aj tá skutočnosť, že už v tomto období bola jej práca na poli umeleckej histórie, ochrany pamiatok a múzejníctva a výchovy budúcich generácií umenovedcov na univerzitách vnímaná ako priekopnícka. V deň jej narodenín, 13. októbra 1952 jej bolo v rámci akcie 'B' doručené definitívne rozhodnutie Ústredného národného výboru v Bratislave o zrušení zmluvy o užívaní jej vlastného bytu a o vysťahovaní do gemerskej obce Betliar.“
Betliar sa stal pre Alžbetu Güntherovú Mayerovú a jej vtedy malého syna Petra, neskôr akademického maliara Petra Günthera postupne, napriek tvrdým podmienkam druhým domovom. Tejto cieľavedomej žene, ktorá začala pracovať ako správkyňa štátneho kaštieľa v Betliari a hradu Krásna Hôrka sa podarilo zachrániť kultúrne bohatstvo nedoziernej ceny a to je len časť z jej celoživotných aktivít.
Viac si vypočujete 5.12. od 18.00 z rozprávania muzejníka a laureáta Ceny Alžbety Güntherovej Mayerovej Petra Marákyho, historika umenia Júliusa Bacziho, akademického maliara Petra Günthera a historičky umenia a laureátky Ceny Alžbety Güntherovej Mayerovej Evy Križanovej. Spoluúčinkuje herec Přemysl Boublík. Cyklus Stratení v čase autorsky pripravuje redaktorka Ivica Ruttkayová.
