V rozhovore v Paris Review z roku 1981 vtedy 54 ročný Gabriel García Márquez - ešte pred získaním Nobelovej ceny za literatúru - hovoril o svojom písaní najmä to, že jeho štýl silne ovplyvnilo rozprávanie starých rodičov, tradície zažité v detstve, ale aj novinárska práca.
Dokonca spájal rolu spisovateľa a novinára - obaja vypovedajú o realite. Prezradil vtedy veľa o spôsoboch, akými rozprávač robí svoj príbeh presvedčivým – napríklad vo fikcii stačí jeden jediný pravdivý fakt, aby dal legitímnosť celému dielu a spisovateľ podľa Márqueza môže robiť čokoľvek, čo chce, pokiaľ v to dokáže prinútiť ľudí veriť. Používa okrídlený príklad o tom, že ak poviete, že na oblohe lietajú slony, ľudia vám neuveria. Ale ak poviete, že na oblohe lieta štyristodvadsaťpäť slonov, ľudia vám zrejme uveria. Uveriteľné sú aj mnohé silné momenty Márquezovho románu, o ktorom v Literárnom zápisníku hovorí Zuzana Belková:
Literárny zápisník - Uvidíme sa v auguste
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
