Každý sa snaží nájsť na zemi nejaké to svoje miestečko, ktoré by mohol považovať za svoju rajskú záhradu. Spisovateľke Alene Sabuchovej sa to už podarilo. Kde sa také miesto nachádza, nám prezradí vo svojej glose. Audio verzia glosy v Archíve RTVS.
Raj
Predstava rajskej záhrady sa ľuďom pozdávala azda od čias, odkedy z tej celkom prvej vyhnali prvých ľudí. Neviem, čo sa s prvou rajskou záhradou vtedy stalo, ale snaha napodobniť ju zostala v podvedomí ľudstva prítomná dodnes.
Mám svoju obľúbenú rajskú záhradu – vedie k nej lanovka a je ukrytá na orosenom funchalskom vŕšku. The Monte Palace Madeira zaberá 70 000 metrov štvorcových a ponúka obrovskú zbierku exotických rastlín z celého sveta. V plytkých studených jazierkach sa kúpu labute a kačice. Čierne labute pochádzajú z Austrálie, Tasmánie a Nového Zélandu.
Pri fontáne stretávame plameniaky, s ktorými snáď nehrávala kriket Srdcová kráľovná, hoci majú v očiach podobný výraz nepochopenia. Pozerajú striedavo do slnka a na ľudí, vyhrievajú sa a odkladajú si hlavy na mäkké telo s dlhými ružovými nohami ako stožiare. Obklopuje ich panel s typickou svetlomodrou dlaždicovou mozaikou. Táto zbierka, ktorá je po Národnom múzeu dlaždíc považovaná za jednu z najvýznamnejších v krajine, pozostáva z hispánsko-maurských dlaždíc z 15. a 16. storočia a panelov vyrábaných v Portugalsku od 16. do 20. storočia.
Počuť rozličné hlasy vtákov, ktorí sedávajú na hlavách sôch a amforách a čakajú, kým zakvitnú hortenzie. Bohatých hláv kvetov je po chodníkoch nespočet. Tvoria aleje, akoby vítali hostí a hovorili, poďte, tu je jar celý rok, nemusíte sa ničoho báť. Občas tu zaprší a vtedy je oceán spenený, ale to sú len jeho rozhovory s pevninou.
Všetci si občas potrebujeme vydýchynuť, povedať, čo nás ťaží, znovu nabrať vzduch do pľúc a plynúť.
Okolo prechádza biely páv, nebeží. Zatrasie telom a rozprestrie chvost. Počká, kým si ho všetci obdivne prehliadnu a ide ďalej. Vykračuje si pomaly. Také sú jeho dni, mám chuť mu povedať, toľko toho symbolizuješ, albínik, a ani o tom nevieš.
V budhizme nirvánu, v hinduizme prosperitu a šťastie, v kresťanstvé Ducha Svätého.
Prechádzam okolo hrdých strelícií a sukulentov, ktoré vyzerajú ako domová schôdza – pohrúžené do seba v snahe vymyslieť objavné riešenia, kým nepadne tma.
V prednej časti paláca, pod ochranou pred slnkom a mrazom pestujú orchidey. Máločo má takú schopnosť prispôsobiť sa ako orchidey. Jednou z ich vlastností, ktorú im trochu závidím, je, že si dokážu listy premeniť na zvláštne rezervoáre vody, aby prežili obdobie sucha. Objavených bolo približne 19 000 druhov rozšírených po celom svete, s výnimkou Antarktídy.
Prispôsobujú sa rôznym situáciám rozličnými rastovými návykmi, tvarmi aj farbami.
Prežila si zimu, stala si sa modrou. Nezlomil ťa vietor ani sucho, si ružová.
Na ľuďoch častokát zlé časy nevidno, a možno je to tak dobre.
Domov sa vraciame po úzkej leváde, voda, ktorá tečie z hôr, je číra. Oceán komunikuje veľkými vlnami, možno bude pršať. Po zemi behajú malé jašteričky a rýchlo sa uhýbajú ľudským krokom, značia nám cestu do Fanalu – zahmeleného lesa so staručkými baobabmi, v ktorých sa môžete ukryť.
Pešo tam nedôjdeme, a tak nasadáme do auta a stúpame v rytme serpentín. Ochladilo sa, hmla nám olizuje okná.
Les je plný influenceriek s elfskými ušami, každá hľadá instantnú romantiku a mýty, len treba počkať v rade víl a nevraziť do seba v nepriehľadnej hmlovine.
Motáme sa v cukrovej vate, ktorá je taká hustá, až sa v nej ťažko otvárajú oči dokorán. Žmúrim, akoby les nechcel, aby som videla všetko naraz, omotáva sa okolo mňa ako tento ostrov. Dostal sa mi pod kožu aj do krvi spolu s madeirským vínom a ich pudingovými koláčikmi.
Povedala by som, že sú miesta, ktoré nás občas zachránia, ale nepoviem to nahlas, lebo čo ak jedného dňa zmiznú ako Alica v králičej nore?
