Zdrobneniny naše každodenné
Slovenský jazyk oplýva jedným zaujímavým špecifikom, ktoré nie je úplne ľahké preklopiť do cudzích jazykov. Na mysli mám zdrobneniny. Z celého súcna môžeme vyrobiť jeho drobnejšiu a rozkošnejšiu verziu, a to naozaj rozmanitým množstvom spôsobov.
Vezmime si napríklad len také zvieracie mláďa. Ak chceme v angličtine označiť zvieracie mláďa, pridáme pred názov zvieraťa slovo "baby". Ak tak chceme urobiť v nemčine, pridáme na konci príponu -chen. A čo slovenčina? Mláďa sovy môže byť sovíča, sovíčatko, soviatko, alebo rovno sôvä. A ak chceme inú zmenšeninu zo sovy? Slovenčina ponúka množstvo možností, a len odvážny človek si trúfne ich všetky použiť. Sovka, sovička, sovienka, sovulienka, fajnšmekri by sa nebáli použiť ani slová ako sovičenka alebo sovuľka.
Slovenčina dokáže zdrobniť všetko - aj z nevinného pozdravu sa zrazu stane roztomilé čauko alebo ahojček. Je jedným z mála jazykov, ktorý dokáže zdrobniť aj slovesá - kde niekto mal v práci ťažkú lopotu, iný si iba tak robkal.
Vďaka tejto pestrosti môže slovenčina pochytiť celú realitu, urobiť z nej malú realitôčku, a popísať jej nuansy s chirurgickou presnosťou. Hovorí sa, že máme najmenšie veľhory - čo takto rovno veľhôrky? Diaľnica z Košíc do Bratislavy nie je tak dlhá, ako by sa patrilo? Je to taká naša diaľničôčka. A čo tak využiť kvetnatosť viacslovných pomenovaní? Verejňučká dopravienka!
Tento bohatý jazykový aparát môže nájsť uplatnenie vo všetkých oblastiach života. Predstavme si obžalovaného pred súdom - s dostatočnou kreativitou dokáže ohybnosť slovenčiny vyhnať k úplne netušeným novotvarom. Napríklad, "ja som si iba tak pokradkával". Alebo "to bol iba taký drobulinký úplatôčik".
Keďže sa táto forma jazyka vyvíjala minimálne po stáročia, môžeme s istotou tvrdiť, že si ju vyžiadala potreba presne a veľmi špecificky opísať realitu, v ktorej sa tu žilo. Žiadna zdrobnenina nebola dostatočne zdrobňujúca na to, aby postihla to, aké malilinké sú tu všetky naše fenoménčeky. Vďaka tomu, v slovenčine zdrobneniny môžeme aj stupňovať. Ako je na tom naša národná kultúra? Tak povedme skôr, že kultúrka. Stále nestačí, je to naša kultúrôčka. Je to zdroj našej národnej hrdôstky. Či hrdostienky? A čo naša ochranôčka prírody? Určite aj vďaka nej prosperuje náš cestovný ruštek! Alebo správne je rušíček? Nie, tu sme v nekonečnom svete zdrobnenín. Povolené je tu všetko, a to aj v prípade, že si chlapisko s hrubizným krčiskom, ktorý práve odparkoval svoje autisko cez dve parkovacie miesta naraz.
