Na prekonanie strachu zo zubára existuje veľa receptov. Jeden z nich vám vo svojej glose prezradí Peter Prokopec. Audio verziu rubriky si vypočujete v Archíve RTVS.
O endodoncii
Zubárske kreslo vo mne odjakživa vzbudzovalo nepríjemne pocity, ba až úzkostné stavy. Zakaždým, keď som sa chystal na preventívnu prehliadku, sa mi zrýchlil tep a na čelo mi vystúpili kvapky potu. Pravdepodobne s takýmto trápením nebudem sám, návštevu zubnej ordinácie obľubuje asi málokto. Vyhýbať sa jej však nedá.
Prednedávnom som si prešiel dlhým procesom liečby zuba. Celé sa to začalo prasknutím mojej starej plomby. Najprv som si ju nechal opraviť a čakal som, že budem mať na istý čas pokoj. Potom som sa však zveril do rúk novému zubárovi, ktorý počas vstupného vyšetrenia na röntgene odhalil pri koreni zuba zápal. Vysvetlil mi, že ma čaká endodoncia, teda čistenie koreňových kanálikov, aby mi zub nemusel vytrhnúť. Nevedel som, čo od tohto úkonu očakávať. Dohodli sme sa na termíne ďalšieho sedenia a ja som sa pobral domov.
Čo čert nechcel, ešte pred naplánovaným stretnutím ma cez víkend zub rozbolel. Najprv som si nebol istý, či ma bolí zub alebo je príčina inde. Bolesť totiž vyžarovala z neurčitého miesta a prechádzala takmer celou ľavou polovicou tváre. Postupne sa čoraz viac sústredila do úst, a potom už o jej pôvode nebolo pochýb. Zavolal som do zubnej kliniky a poprosil som sestričku, aby sa ma zubár ujal skôr. Mal som šťastie, že sa im v kalendári uvoľnilo miesto.
Keď som si sadol do zubárskeho kresla, zubár sa pustil do náročnej práce. Najprv musel zub otvoriť a potom z neho postupne vybrať mŕtvu dreň. Potom mi zub zaplnil liečivou vložkou a po hodine som odchádzal s dočasnou plombou a termínom ďalšieho ošetrenia. O tri týždne mi zub opäť vyčistil a vydezinfikoval mi ho. Následne mi ho zaplnil špeciálnych materiálom a uzavrel mi ho plombou.
Po tomto detailnejšom opise je asi jasné, že celé ošetrenie potrápilo nielen mňa ale aj moju peňaženku. Za odvedenú prácu si tie peniaze pán doktor naozaj zaslúžil, to ale nič nemenilo na tom, že diera sa zo zuba premiestnila do mojich financií.
Okrem fyzickej úľavy tu však bola ešte jedna svetlá stránka veci – spomenul som si na báseň od Jána Štrassera s názvom Zubné haiku, ktorá znie takto:
Zubár mi vraví:
„Máte v ústach mŕtvy zub.“
Tým to začína?
Zapálený zub bolí rozhodne inak ako koniec prvej lásky. Na Štrasserovej básni ale dobre vidieť, že oboje môže byť témou pre poéziu. Romantické vzťahy sa síce viažu skôr k prvým básnickým pokusom a návšteva zubára zasa k zrelej poetickej práci, no spája ich to, že poézia človeku pomáha vypísať sa z jeho trápenia. A to je jej veľká výhoda. Nie vždy vznikne báseň, ktorá sa neskôr ocitne v knihe, ale i tak sa to oplatí. Vzťahové problémy, prievan v peňaženke aj vyvŕtaný zub sa ľahšie znášajú, keď sa premenia na verše.
