Mila Haugová sa vo svojej glose zamýšľa nad prepojením hmotného a duchovného sveta. Načítala ju Jarmila Vitovičová.
To hmotné a to duchovné
GT Mila Haugová - Hmotné a duchovné
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Antares&Sírius sú dve hviezdy, ktoré spájajú konce Mliečnej dráhy podľa Indiánov „Cestu duší.“
Dnes sa vo svojej glose pokúsim nájsť to spoločné skoro nespojiteľné dvoch miest, ktoré som nedávno navštívila.
Prvé miesto je obrovský obchod s nástrojmi a náradím, kde som potrebovala kúpiť kosačku na trávu, nakoniec s pomocou technicky zdatnej priateľky Márie, padlo rozhodnutie na akumulačnú elektrickú, myslím, má najčistejší prístup k prírode a to znamená k mojej záhrade. V mojej záhrade, vďaka jarným dažďom vyrástla tráva najskôr po kolená potom skoro po pás, vlastne je to nádherná lúka, ktorú ešte originálnou kosou kosí pán K., ktorý mi pomáha s domom a záhradou a teraz trávu kosia aj spriatelení susedia pre svoju kravičku Terezku, ktorá je vyberavá a konzumuje len čerstvo ručne nakosenú trávu z čistej lúky plnej rôznych druhov tráv. Mená si ešte pamätám zo školy Poa pratensis, Dactylis glomerata, Phleum pratense. Milí poslucháči, naozaj som študovala kedysi dávno na Agronomickej fakulte, takže mi mená tráv Lipnice lúčnej, Reznačky laločnatej, Timotejky lúčnej vyskočili v pamäti v presnej latinčine.
Kým sa vybavovali veci okolo kosačky mala som čas prechádzať popri regáloch, kde boli uložené na prácu rúk čakajúce nástroje a náradie niektoré ozaj zaujímavé, aj som si ich zapísala: brúska uhlová, excentrická pästná vibračná fréza, horná píla na kov, rázny uťahovák, aku kotúčová pílka, mne všetko neznáme názvy, boli tam aj jednoduché tisícročia vyskúšané motyky, rýle, hrable, ručné kosy tesne vedľa sofistikovaných kosačiek rôznych značiek a farieb. A kladivá, poukladané na policiach podľa veľkosti: máme doma tri :jedno bolo otcovo, tým sme pribíjali klince a vešali obrazy, zrkadlá a maľované taniere od starej mamy na stenu. Druhé pevnejšie od maďarského starého otca Lajoša, bol zámočník a keď bol na dôchodku tak len pre seba vyklepával týmto kladivom plech na kuse koľajnice. My ho používame na zatĺkanie kolíkov k paradajkám. Tretie kladivo malé štíhlejšie od starého otca Štefana, bol železničiar a nosil ho v koženej kabele s nástrojmi.
V obchode boli dláta a pílky brúsky a „šrobováky“ a zveráky a ešte plno iných mužských nástrojov, ktorými šikovné ruky majstrov vyrábajú iné užitočné a krásne veci, aj hudobné nástroje. A toto je mostom k inému krásnemu zážitku, koncertu Quasars Ensemble: a po koncerte v rozhovore s hudobníkmi som mohla zblízka vidieť ich úžasné nástroje, na ktorých vyludzovali to azda najvzácnejšie, čo sme ako ľudia vytvorili: hudbu. Nástroje s čarovnými menami: flauta, klarinet, hoboj, lesný roh, klavír, bubny, japonský tam-tam (vypuklý kovový štít s až vesmírnym zvukom) husle, violy violončelo, kontrabas, to všetko vytvorili ľudské ruky pomocou náradia a nástrojov a tak vznikli hudobné nástroje...
Na začiatku písania som sa obávala, či bude organické spojenie medzi dvomi časťami môjho textu a myslím, že sa spojenie zjavuje. Čo jedny ľudské ruky vytvorili, na tom v pokračovaní iné ľudské ruky vytvárajú hudbu, vyjadrujúcu našu podstatu a túžby. Ešte na záver možno vyšší stupeň úvahy, keď povýšim ľudské ruky na samotný nástroj a to u dirigenta orchestra.
Nech naďalej hviezdy Antares a Sírius strážia imaginárne aj skutočné spojenia ľudskej činnosti: tvorenie od tých základných vecí až po tie duchovné.
Mila Haugová
čo mám ja doma Po meči otcovskej línii?
