Historička umenia Zuzana Bartošová sa vo svojej aktuálnej glose zamerala na jednu z najvýznamnejších výstav posledných rokov v našej krajine - na Bratislavskom hrade môžete spoznať výber z diela mimoriadneho talianskeho umelca Mimma Rotellu.
Mimmo Rotella v Bratislave
GT Zuzana Bartošová - Mimmo Rotella v Bratislave
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nechcela som uveriť, keď mi kolegyňa v práci povedala, že o pár dní bude v Slovenskom národnom múzeu na Bratislavskom hrade vernisáž výstavy Mimma Rotellu. Diela umelca svetového formátu zrazu zavítajú do Bratislavy? A prečo do inštitúcie, ktorá sa venuje historickým obdobiam? Nie je to omyl?
Ukázalo sa, že to omyl nebol. Vo štvrtok, 20. apríla riaditeľka talianskeho inštitútu s riaditeľom Historického múzea Slovenského národného múzea otvorili monografickú výstavu tohto autora. Neveľkú sieň zaplnili dve desiatky veľkorozmerných farebných dekoláží Mimma Rotellu, ktorého dejiny výtvarného umenia 20. storočia vnímajú predovšetkým ako príslušníka parížskej skupiny Nových realistov. Jej teoretik, môj priateľ Pierre Restany, ho v roku 1961 pozval, aby sa do nej pripojil práve preto, že cielenému strhávaniu plagátov a ich následnému použitiu v dielach sa venovali nezávisle od neho aj ďalší umelci, ktorí ju tvorili.
Treba pripomenúť, že v čase aktivít skupiny Nových realistov sa reklama prezentovala inak ako dnes. Nielen k novým výrobkom, ale najmä k významným kultúrnym podujatiam patrili samozrejme plagáty, ktoré ich avizovali. V mestách, kde sa uvádzali, sa vylepovali na pre ne určené plochy, novšie na staršie. Aktuálne prekrývali tie predošlé. Tento urbánny palimpsest, ako by sme ich náhodné zoskupenia mohli nazvať, prebúdzal invenciu mladých umelcov, ktorí sa bytostne stotožňovali s rytmom moderného mesta. Plagáty strhávali a druhotne použili v zmysle objet-trouvé, teda nájdeného predmetu. Nebolo treba vziať do ruky ceruzku či štetec, stačilo nalepiť podľa vlastného výberu útržky na pevný podklad a dekoláž bola hotová. Predpona de pred slovom označujúcim techniku, ktorú už praktizoval kubizmus znamená, že súčasťou tvorby je aj akcia, ktorá vzniku diela predchádzala.
Nielen Mimmo Rotella, ale aj Raymond Hains, Jacques Villeglé či Francois Dufrêne takto počas päťdesiatych rokov vytvárali svoje dekoláže. Do skupiny Nových realistov patrili aj sochári, ktorí už nemodelovali, ale svoje objekty odlievali z reálnych predmetov ako Cézar, alebo spájaním objet-trouvé do rozmerných kompozícií ako Arman, Jean Tinguely a Daniel Spoerri, či kombinovaním oboch postupov, čo charakterizuje tvorbu Niki de Saint Phalle. Najslávnejšími spomedzi Nových realistov sú Christo a Yves Klein. Christo, ktorý balil do triviálnych textílií najprv predmety dennej spotreby omotávajúc ich špagátom. Neskôr v spolupráci s manželkou Jeanne-Claude, si trúfol zabaliť celý ostrov, skalnaté pobrežie, alebo Le pont neuf v Paríži, či Reichstag v Berlíne.
Yves Klein, ktorý zomrel mladý, bol hviezdou tejto výtvarným výrazom heterogénnej skupiny. Jeho maľby ohňom, antropometrické odtlačky ženských tiel, či patentovanie jedinečného tónu modrej farby, rovnako ako veľkorozmerné kompozície tematizujúce vesmír, z neho urobili legendu.
Počas šesťdesiatych rokov sa aj pre naše výtvarné umenie otvoril svet a aktuálne tendencie rezonovali najmä v tvorbe mladých autorov. Jedna z najvýznamnejších, pop-art, sa zrodil v Spojených štátoch. U nás ho všetci poznajú vďaka Andy Warholovi, ktorého rodičia pochádzali z východného Slovenska. Francúzsky nový realizmus bol jeho európskou paralelou. Nezávisle dozrel v rovnakom čase. Naši umelci mali bližšie k Parížu, kam mohli cestovať, ako k New Yorku. Navyše, angličtina nebola taká samozrejmá ako dnes, zväčša hovorili nemecky, niektorí francúzsky.
Tvorbu viacerých nový realizmus inšpiroval. Lákala ich jeho tolerancia k heterogenite autorských poetík. Jana Želibská a Stano Filko väzbu k nemu priznávajú, veď o ich tvorbe písal sám Pierre Restany. Alex Mlynárčik bol dokonca jeho celoživotným blízkym priateľom. Restany ho vyzval k účasti na viacero medzinárodných výstav a otváral prehliadky jeho tvorby v Paríži aj v Miláne. Vnímal ho ako významného autora širšieho okruhu skupiny Nových realistov. Aj tvorbu Jozefa Jankoviča, či Marie Bartuszovej ovplyvnil nový realizmus. Veď svoje kompozície nemodelovali, ale odlievali z reálií. A sú aj ďalší umelci, ktorých tvorbu poznačil.
Výstava Mima Rotellu v Bratislave je skutočne významnou udalosťou. Otázkou však je, či ju diváci v Slovenskom národnom múzeu, ktoré sa venuje histórii, nájdu. Patrila by do Slovenskej národnej galérie, ktorá zatiaľ láka svojimi novými priestormi, nie mienkotvornými výstavami. A na zahraničné zabúda.
