Už len dnes a zajtra si budeme rozprávať a pripomínať dôležité dni v ľudských životoch. O tom svojom vám teraz povie Zuzana Adamkovičová.
O dni, ktorý stál za to, píše Zuzana Adamkovičová
Jeden deň Zuzany Adamkovičovej Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Večer pri zaspávaní v posteli sa snažím si vždy pomyslieť: „Aj tento deň stál za to.“ Najmä v týchto pandemických časoch človek často skĺzava do temnejších stránok svojej mysle a naozaj si váži každý deň prežitý v zdraví, láske, v primeranom pracovnom zaťažení, obklopený svojou rodinou a priateľmi. Napriek tomu, sú dni, o ktorých by som mohla len snívať a predsa sú skutočné. Po dlhšej hudobnej odmlke som začala opäť tvoriť, nahrávať a koncertovať. Ťažko sa pre iných atraktívne opisuje pre mňa výnimočný a mimoriadny deň za klavírom, keď sa mi podarí zaranžovať pieseň, čiže stovky rokov starej ľudovej piesni vtlačiť nový život, alebo keď strávim hodiny v nahrávacom štúdiu po boku tých najlepších slovenských hudobníkov.
Počas pár letných mesiacov, ktoré sme žili akoby za starých dobrých čias, opäť so živou hudbou, koncertmi a hudobnými festivalmi, som sa ocitla s projektom Puščaňa v rámci festivalu Konvergencie na pódiu spoločne s hviezdou. Mala som veľký rešpekt vystúpiť pred koncertom vynikajúceho gitaristu, skladateľa, dlhoročného hudobného partnera Stinga, spolupracovníka Philla Collinsa či Ricka Wrighta zo skupiny Pink Floyd, pred kapelou Dominica Millera. Už v minulosti som zverejnila svoj postreh na stretnutie s „veľkým človekom“. Vtedy v roku 2014 išlo o nezabudnuteľný zážitok z koncertu Petra Gabriela v Bratislave, ktorý bol nielen prehliadkou vynikajúcej hudby, svetleného dizajnu ale aj pokory a úcty k životu, k ľuďom, k Bohu. Bol to dôkaz pochopenia svojho poslania na tomto svete. Veľkí ľudia totiž nepotrebujú okázalosti, drzé afekty, ani pozlátené šaty. Sú veľkými, lebo vedia, že nič nie je na svete len tak, vážia si svoje schopnosti, talent a vedia, ako s nimi naložiť. Rovnako na mňa zapôsobilo osobné stretnutie s Dominicom Millerom. Bol priateľský, prihováral sa nám, akoby sme sa poznali od strednej školy a hlavne vnímal a preciťoval našu prítomnosť.
To, že sa my pôjdeme, po našom koncerte posadiť do sály a vypočuť si jeho vystúpenie, bolo jasné. Prekvapujúce a lichotivé však bolo, že Dominic si išiel pozrieť Puščaňu do sály. Zdalo sa mi to neskutočné, veď muzikant jeho formátu už musel počuť všetko. Prečo ho zaujíma Zuzana Mojžišová? Dnes už mi je to jasné, Dominic Miller nie je umelo vyrobená hviezda, ale hudobník, ktorého baví a zaujíma hudba, umenie, ľudia a život. Aj po všetkých svojich skúsenostiach z veľkých produkcií a z účinkovania so slávnymi muzikantmi, má rešpekt pred každým človekom, váži si medziľudské vzťahy a hľadá hĺbku veci. Naše stretnutie nabralo ešte vyostrenejšie a osobitejšie kontúry, keď Dominic po vzhliadnutí nášho koncertu a pred jeho vlastným nástupom na pódium, prišiel za mnou s otázkou, či by som si s nimi nezaspievala Fragile? Áno tú známu Stingovu pieseň. Určite by každý hudobník súhlasil a s radosťou s Dominicom išiel na pódium. Avšak mne táto ponuka zastrela myseľ a pozvanie som odmietla. Prvé na čo som si totižto pomyslela bolo: „Veď ja ledva ovládam melódiu a vôbec neviem text, akoby som mohla....?“ Až keď zaznela pieseň Fragile na pódiu a ja som sedela v publiku, pochopila som, že Dominic nemal na mysli spievanie melódie a textu piesne Fragile, ale improvizovaný vokál so slovenským espritom.
Po svojom koncerte opäť prišiel za mnou, že keď príde nabudúce na Slovensko, určite si musíme spolu zamuzicírovať. Má vraj rád spájanie kultúr a páčil sa mu náš spôsob špecifického hudobného vyjadrenia, v ktorom cítiť slovenskú dušu. Ani neviete, aká som bola šťastná. Veľký hudobník zacítil to, o čo nám v našom hudobnom projekte ide. Ponúknuť vnímavému poslucháčovi hudbu, v ktorej cítiť príbeh človeka, emócie sprevádzajúce jeho život. Spievať piesne staré stovky rokov a pritom, uvedomujúc si nadčasovosť, prežívať emóciu súčasného človeka, veď ľudové piesne sú svojím posolstvom a odkazom nadčasové. My im len našou novou formou pomáhame prežiť ďalšie desiatky rokov. Stretnutie s Dominicom Millerom bol pre mňa jednoducho veľký zážitok, škola umenia a najmä škola života. Uvedomenie si, že zmysluplné ľudské stretnutia dokážu vniesť do života radosť, nádej a lásku.
