Aj tento týždeň budeme počúvať spomienky, zážitky, postrehy, autorov, ktorí opisujú ako vyzeral ich jeden deň. Možno reálny, možno fiktívny deň, ktorý môže prežiť každý z nás, opísala Daniela Kapitáňová.
O dni, ktorý stál za to, píše Daniela Kapitáňová
Jeden deň Daniely Kapitaňovej Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Niekedy naozaj neviete, že ten deň raz získa na význame.
Ako pri bežnom zoznámení zistíte, že ste práve stretli najbúrlivejšiu lásku vášho života? Veď sa vtedy skutočne nič nestalo - išli ste okolo autobusovej stanice, uvideli známych, ktorí vám zakývali, tak ste k nim pobehli. Prišli odprevadiť kolegu z iného štátu, vracajúceho sa domov. Zo slušnosti vás predstavili. Podali ste si ruky, zamrmlali pár slov v nemčine a povedali svoje mená. Zapamätali ste si to jeho, neskôr vysvitlo, že aj on to vaše. Zamávali ste mu, keď sa autobus pohol. Usmial sa. Aj vy. Odmával vám.
Potom ste sa priateľov spýtali: "Ženatý?" Prikývli. Vydýchli ste si - netreba zbytočne hľadať významy. Vaši známi odišli, vy ste si kúpili langoš, hoci ste naň ani nemali chuť. Zabalený bol v hrubom papieri, do ktorého sa nedali utrieť prsty, voňal cesnakom a prepáleným tukom, ale boli ste radi za teplo, čo z neho sálalo, lebo zrazu vám bolo chladno. Napriek tomu ste sa rozhodli zájsť dolu k rieke umyť si ruky, namiesto umývania ste sa však dlho dívali na vodu, na bublinky, ktoré sa vynárali, akoby z vybájeného sveta. Zbadali ste kamienok, čo mal modrosivú farbu pulóvra toho odchádzajúceho cudzinca a na prstoch ste zacítili čosi nežné ako dotyk dlane. Mali ste chuť si ten kamienok ponechať, ale vari práve preto ste sa rozohnali a zahodili ste ho čo najďalej. Čľupol však len pár metrov od vás. Zvláštne vás to potešilo.
Po rieke plával vyvrátený kmeň, napadlo vám, že je vykorenený, unášaný a sám, až vám z toho stislo srdce, tak ste zdvihli ruku a mávali mu, pokým ste ho len videli.
Na viac sa z toho dňa vlastne ani nepamätáte.
Po pár mesiacoch ste dostali list zo zahraničia.
Stáli ste pri otvorenej poštovej schránke, neveriacky sa dívali na meno odosielateľa.
A v tej chvíli ste pocítili absolútnu, nezvratnú istotu, že to vtedy bol naozaj deň, ktorý pre vás už navždy bude stáť za to.
