Je predvianočný čas. A je čas covidový. Spojiť ich nie je vôbec jednoduché. Ako žijeme, ako máme žiť, o čo sa oprieť? Kladieme si otázky a túžime nájsť odpovede. Hudobník Daniel Salontay vložil svoje myšlienky do básne.
Odnikiaľ: nikam: stále: ďalej: vpred:
Nehybní v pohybe
Rýchlo čakáme
Na svetlo po zotmení
Deň noc a zase deň
Mäkký zvuk snehu
Stromy bez tieňa
Spánok nás prebúdza
A sen je nový deň
Vôňa je vlak do stanice Detstvo
Ryba sa mihne pod hladinou
Rieka nikdy nespí
Stroj vypustil paru
Stojí a počúva
Haló je tam prosím duša?
Niekde sa cestou zdržala
Veď počkáme
Sadneme si pred cestou
Máme čas
Dívať sa hore
Nevidno, mrak si sadol na zem
Husi je len počuť
Kam letíme v hmle?
Tá prvá nespí a vie
A tie za ňou len na jedno oko
Ako každým rokom
O tomto čase
Rieka je im traťou
Odnikiaľ nikam
Stále ďalej
Vpred
Tak a je tu duša
Zadychčaná
Dala by si niečo
Počkajme ešte chvíľu
Rieka neblúdi
Cestou domov
Nemá na výber
Voda vie
Ktorým smerom je pokoj
Nech je kdekoľvek
A niečo stojí v ceste
Nájde spôsob
Kadiaľ ísť
Nehľadať
Vnímať
Spoľahnúť sa
Ľahnúť si na mrak
Počuť divé husi pod hladinou hmly
A dívať sa hore
Slnko, hviezdy, slnko, hviezdy a dokola
Už je rieka v mori?
Odjakživa
Ako tento pokoj
Ktorý prichádza
Keď my stojíme
Stroj sa otočil na druhý bok
Ryba sa díva na hviezdu
A husi?
Tie sú ešte vo vzduchu
Na ceste
Do krajiny
Detstvo
