Aké poznáte literárne časopisy? Ako často ich čítate? A čo v nich hľadáte? Zrkadlo literatúry, alebo aj doby, v ktorej vzniká. A je ich dosť? O tom všetkom vo svojej glose uvažuje - akoby povedal Čechov - človek literatúry - Pavol Rankov.
Literárne časopisy
Literárne časopisy mali v povojnových slovenských dejinách veľký spoločenský význam. Nespochybniteľný je vplyv časopisu Kultúrny život na demokratizačný proces v šesťdesiatych rokoch. A pritom to Kultúrny život robil práve cez publikovanie príspevkov o dianí v umení a literatúre. Rovnakú úlohu zohrali na konci osemdesiatych rokov časopisy Slovenské pohľady a Literárny týždenník. To ony posúvali hranice možného a cez články o literatúre a kultúre tlačili dopredu perestrojkovú glasnosť v stagnujúcom Československu.
Literárne časopisy boli centrami kultúry a tvorivosti s hustou sieťou prispievateľov a priaznivcov. Sídlo redakcie časopisu Mladá tvorba sa stalo legendárnym literárnym salónom, kde sa v šesťdesiatych rokoch stretávali na užitočné debaty spisovatelia celej generácie. V deväťdesiatych rokoch sa na krátky čas takýmto literárnym salónom, či aspoň salónikom stala redakcia časopisu RAK.
Dnes už Kultúrny život, Mladá tvorba, ani RAK neexistujú. Máme však iné literárne časopisy, a nie je ich málo! Slovenské pohľady sa odvolávajú na úctyhodnú tradíciu hurbanovských Pohľadov z roku 1846 a na kontinuitu Vajanského Pohľadov od roku 1881. Časopis Romboid vychádza už vyše polstoročia, od roku 1966.
Na opačnej strane pomyselného spektra sú mladé literárne časopisy - dvojročný Rozum a trojročný Fraktál. V ich prípade je zasa úctyhodná odvaha zakladateliek vybudovať doslova z ničoho nový - na papieri tlačený literárny časopis, a to v dobe, keď sa predsa očakáva, že všetko sa musí internetizovať a digitalizovať.
Pre literatúru je literárny časopis čosi ako obehový systém, ktorým prúdi život. Keď do literatúry prichádza čosi nové alebo ktosi nový, testuje a preveruje sa práve v časopise. Máme časopis pre mladú literatúru Dotyky, časopis Vlna preferujúci umelecký experiment, časopis o poézii Vertigo, rodovo orientovanú Glosoláliu, mesačník Literárneho informačného centra Knižná revue. A okrem nich aj vedecké periodiká pre literárnych teoretikov - novší z nich je Litikon a staršia je Slovenská literatúra.
Časopisov o literatúre je teda hojne. Až toľko, že ak by ich milovník literatúry, chcel sledovať všetky, nezvýšil by mu už čas na čítanie kníh.
Hádam iba knihovníčka v študovni periodík má prehľad a vedela by nám povedať, či ešte vychádza Fragment alebo Revue svetovej literatúry.
Časopis je periodikum. A pre periodikum je dôležitá periodicita, to znamená pravidelnosť vo vydávaní. Ak povieme, že mesačník má vychádzať každý mesiac a štvrťročník raz za tri mesiace, znie to ako tautológia, ale je to nenaplnená ambícia viacerých literárnych periodík. Ku koncu roka vychádzajú zrazu dvojčísla, len aby sa nemusel vracať grant na vydanie. Časopisov je mnoho, autorov pomenej - naplniť včas číslo nie je jednoduché.
Pre periodikum je dôležitá aj kontinuita. Časopis musí vychádzať dlhodobo, to nie je jeho cnosť, ale povinnosť, aby vedel premosťovať literárnu minulosť s budúcnosťou. Lenže na Slovensku je to tak, že každá výmena redaktora je spojená s malou revolúciou, z ktorej sa zrodí ďalší časopis. Sily sa trieštia, siete vzťahov a tvorivých väzieb sa trhajú, pretože sa nepatrí, aby niekto zároveň prispieval aj do pôvodného časopisu, aj do jeho znepriatelenej mutácie.
Keď dostáva štátnu podporu starší časopis, mal by ju predsa čo najskôr dostávať aj ten nový, aby sa zachovala akási fiktívna rovnováha medzi konkurenčnými skupinkami.
A preto v konečnom dôsledku z každého časopisu zaznieva šomranie, že financií je nedostatok. A takmer každá redakcia sa sťažuje aj na nedostatok čitateľov. Distribúcia nechce prijímať časopisy, ktoré si kupuje málo zákazníkov. Redakcie sú potom nútené nabádať potenciálnych čitateľov, aby predplatným podporili ich časopis. Lenže čitateľ nemá podporovať, má kupovať to, čo si s chuťou prečíta.
Povedať nahlas a ešte k tomu v rozhlasovom vysielaní, že na Slovensku máme literárnych časopisov až priveľa, by sa akiste považovalo za nejakú zákulisnú snahu, ako im poškodiť. Ide mi však o presný opak - teda o pravidelnú periodicitu, kontinuitu a kvalitu. A nech si pri listovaní v časopise čitateľ nemusí povzdychnúť, že menej je niekedy viacej.
