Daniel Hevier sa díva na tento svet naozaj vnímavými očami. Všíma si aj zdanlivé maličkosti, popri ktorých väčšina prejde bez povšimnutia. Jemu stojí za slovo tak denno-denné prežívanie našich životov, ako aj veľké témy, ktoré presahujú prah jedného domu. Aj keď zdanlivo - hovorí o jednom dome.
Glosičky VI
Súdenie
Spravodlivosť
bola odjakživa nielen slepá, ale aj nemovitá. Sudcovia v starých
westernoch alebo čiernobielych amerických filmoch boli vždy sympatickí a
nepodkupní. Poctiví, ale chudobní. Ich imaním bola vážnosť a všeobecná
úcta. A tak to bolo správne. A tak to malo byť. Sudca sa vždy vozil v
horšom aute ako mafián. Ako často z procesu odchádzal peši, a ešte v
daždi, do záverečných titulkov. A tak to malo byť. A tak to malo zostať.
Vieš, ako spoznáš vykrivenú dobu, ktorá je odsúdená na zánik? Že sudca
má rovnako drahú a luxusnú limuzínu ako vrah, zločinec, zlodej, ktorého
by mal súdiť. Dnes je to tak. Pozri 2 sa pred hocijaký súd, aké drahé
autá tam parkujú. Nie, nie sú to vozy predvolaných grázlov. Sú to káry
našich sudcov. Boh nám buď milostivý!
Post
Idem v živom
hadovi zástupu hypermarketových chodcov a kráčam pomaly, nenáhlivo. To
za tých, čo už nevedia kráčať, iba sa ženú. Stretám bezfarebné,
bezvýrazné tváre a usmievam sa na ne. To preto, aby som nastavil svoju
tvár proti tým večne nasratým, nafučaným, namosúreným kyslým tváram.
Nie, nejdem spasiť svet. Spasiteľa sme už dostali a o pár dní príde
medzi nás znova. Nesúdim, neodsudzujem, netrestám. Nie som proti nikomu,
hovorím sám za seba a sám sebe: Musíš si držať svoj post, nedať si
zlomiť chrbticu týmto šialenstvom, neprijať pravidlá ich hry, ktorá má
iba jedno pravidlo – JA! Nedovoliť, aby z teba urobili vevericu v ich
kolese. Zostať sám sebou, aj za cenu toho, že budeš sám. Nepodľahnúť
marketingu smetia a mámenia. V honbe za každodenným chlebom nezabudnúť
na živý Chlieb, ktorý sa nikdy neminie. Nerozmeniť sa v plytkých
kšeftoch, neabsolvovať rýchlokurzy hrabania a podvádzania. Pohnúť sa,
keď ostatní budú driemať a znehybnieť, keď sa všetci rozutekajú. Byť sám
sebou, za seba, v sebe, aj keď pre druhých.
Zraniteľní
Dnes
nám urobili vodári kuriózny kúsok: vypli nám vodu, ale iba studenú. To
sa v histórii nášho činžiaka stalo prvý raz. Doteraz vždy ostala studená
ako základ a teplá bola odstavená. Varím si teda kávu, na ktorú voda
zovrie za pár sekúnd. Keď sa chcem napiť vody, natočím si ju do pohára a
dám na balkón vychladnúť. Poradíme si. Popíjam kávu s trochu zvláštnou
chuťou a rozmýšľam, akí sme tu zraniteľní, v našich betónových bunkroch.
Naozaj: žijeme ako v papierových domoch. Stačí, aby vypadla elektrina,
plyn, prestala tiecť voda, zastavili sa výťahy, prestali fungovať
magnetické kľúče a sme zavretí ako zajace v klietke. Všetci veríme, že
to tak nebude, ale niečo v našom zadnom mozgu, kde sú veštby, predtuchy a
vízie, proroctvá a zjavenia, hovorí, že sa to môže stať priveľmi rýchlo
a priveľmi ľahko. Takí sme zraniteľní, uväznení v kobkách našich tiel.
Stačí, keď nám vypne jeden orgán, pečeň, žlčník, srdce, pľúca, a sme
stratení. Alebo sa konečne nájdeme?
