Glosu týždňa píše Daniela Kapitáňová

Reflexia a kritika

Glosu týždňa píše Daniela Kapitáňová

05. 11. 2018 10:33

Daniela Kapitáňová sa v Glose týždňa zamýšľa nad tým, kde sa začína a kde by sa mala končiť láskavo povzbudzujúca rétorika pri amatérskej umeleckej tvorbe.

Amatéri a profesionáli

Všimli ste si jeden z najväčších paradoxov: totiž, že v kultúre, presnejšie, v umení amatér môže kritizovať profesionála, ale opačne je to temné tabu? Počula som rozprávať človeka technického zamerania, ktorý vo vlaku spoznal a oslovil známeho spisovateľa a poháňaný sebadôverou zrelého veku, dielo svojho spolucestujúceho skritizoval. Zároveň si ale vypýtal spisovateľovu emailovú adresu a zakrátko mu poslal ukážku vlastnej básnickej tvorby. Odpoveď bola krátka a zdvorilá. Muž v zrelom veku mu následne poslal rozsiahlu esej o zmysle písania. Spisovateľ nereagoval. Muž sa urazil. Tak sa obrátil so žiadosťou, aby som si jeho básne prečítala, na mňa. Odpovedala som krátko a zdvorilo. Poslal mi svoju esej. Neodpovedala som. Koniec príbehu.

Koniec vzorového príbehu o tom, že aj zlá, či priemerná amatérska tvorba sa akosi samozrejme považuje za hodnotu samu osebe, za posvätný oltárik, ku ktorému sa patrí pristupovať po špičkách a s nehasnúcim dobroprajným úsmevom. Veď keď je niekto, povedzme, revízny technik, jeho básne vyžadujú iné pásmo ochrany ako keby bol, povedzme, prekladateľom. Pokladníčka zo supermarketu má právo tvrdo skritizovať herečku z Národného, ale ak by tá hodnotila výkon divadelnej ochotníčky (predávajúcej v pracovnom čase v supermarkete), musí byť jemná, taktná a povzbudzujúca. Najvzletnejšie frázy o výtvarníkoch odznievajú pri výstavách amatérskych maliarov od ich profesionálnych kolegov. Profesionál musí, jednoducho musí aj nekvalitného amatéra pochváliť. Minimálne za to, že to robí zadarmo, a vôbec, mohol by predsa sedieť aj v krčme, nie?

Teraz sa dostávam k paradoxu, pre ktorý toto vlastne píšem. V iných povolaniach podobné tabu neexistuje. Zažili ste inštalatéra, ktorý by v prípade vami neodborne opravenému vodovodnému kohútiku aplaudoval? Že by namiesto obligátneho: „Jéžišikriste, toto kto robil?!" zvolal: „Pozrime, aké originálne riešenie! Možno by nemusel zatekať, ale máte právo na svojský pohľad na vodovody". Alebo lekár, ku ktorému prídete s dermatitídou, pretože ste si prikladali na kĺby cesnak, vám nepovie: „Výborne, len tak ďalej, už váš prvý pokus ukazuje na obrovský talent." ale mrzuto vás upozorní, aby ste neexperimentovali s niečím, čomu nerozumiete. Ak nedopestujete mrkvu, čo ste zasiali, skúsený gazda rovno povie, že ste spravili hlúposť a nebude vychvaľovať váš entuziazmus a nadchýnať sa tým, že ste to robili vo voľnom čase namiesto sedenia v krčme.

Myslím si, že ak by sa nám podarilo rozkryť tento paradox, zodpovedali by sme veľa otázok o skutočnom význame elít a neelít v umení, o zmysle umeleckej kritiky, o definícii, ktorá v skutočnosti rozdeľuje amatérov a profesionálov. Pravdepodobne by sme sa dostali až k srdcu samotného vnímania umenia. Až potom by sme sa mohli s jedným kultúrnym tabu začať lúčiť.

Daniela Kapitáňová

Foto: pixabay free fotobanka

Živé vysielanie
??:??