Ľudia, miesta a veci (recenzia) Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Výrazné ženské postavy, komplikované charaktery, ktoré neumožňujú zaujať jednoznačný postoj, dôraz na prácu s hercom, zraniteľní a krehkí hrdinoviam nad ktorými sa vznáša mierne vznáša duch samotného Čechova. To sú najcharakteristickejšie črty tvorby režiséra Mariána Amslera. Nezáleží pritom, či práve inscenuje slovenskú klasiku, súčasnú ruskú a európsku drámu alebo dramatizáciu svetovej klasiky.
V tejto línii pokračuje Amsler aj vo svojej najnovšej inscenácii, ktorú uviedlo nitrianske Divadlo Andreja Bagara. Text Duncana Macmillana Ľudia, miesta a veci je príbehom mladej herečky Lucie, ktorá vystupuje pod menom Emma. Zachytáva jej premenu počas dvoch liečebných pobytov v odvykacom zariadení, pričom proces liečby zo závislosti je samozrejme aj procesom spoznávania, vyrovnávania sa so sebou a akceptácie vlastného ja. Najlepšie tento motív vystihuje replika Emmy: „Taktov yzerajú všetky triezve party?" V inscenácii vidíme dva svety. V prvom je každý okamih intenzívny, zážitky sú výrazné a jasné.
Text aj inscenácia Ľudia miesta a veci je však oveľa viac o svete vnímanom čistým mozgom. V ňom je všetko menej intenzívne, vyhranené a jasné. Život nie je sledom koncentrovaných momentov, ale jeho väčšiu časť tvorí vata čechovovskej nudy a stereotypu. Ľudia, miesta a veci strácajú svoju jedinečnosť. Tu Amsler nekomponuje veľké obrazy. V dobrom zmysle slova ustupuje do pozadia. Je skôr oporou a jemne vedie herca, ktorého nechá vyniknúť. Podobne pri texte nepotrebuje zdôrazňovať dvojzmyselnosť niektorých replík. Príkladom je a rozlúčkový večierok Emmy. Usmiate tváre, všade radosť a pohoda, do toho pieseň Janis Joplinovej a príhovor Lekárky, vinterpretácii Evy Pavlíkovej o tom, že odchádza výnimočná pacientka. Človeku by sa chcelo Amslera až obviniť z gýča. Lenže presne to isté diváci videli už v závere prvej časti. Tá istá pieseň, tie isté úsmevy, ten istý príhovor, len sa namiesto Emmy lúčil Roman Poláčik ako Mark.
Ľudia, miesta a veci totiž nie sú príbehom o výnimočnom osude výnimočných ľudí. Naopak, jedno z najhorších zistení Emmy je to, že celá jej predstava o tom, že jej závislosť je iná, že ju k nej viedli špecifické dôvody a nemožno ju porovnávať s ostatnými na liečení, sú len ilúziou. Zrazu je zaujímavé sledovať inscenáciu, ktorá sa týmto témam vyhýba. Nitrianska inscenácia naopak prináša príbeh, ktorého sila je v ponore do intimity ľudského osudu. Esteticky aj obsahovo zárove predstavuje zhruba rámec, v ktorom by sa mali pohybovať repertoárové divadlá.Miro Zwiefelhofer
Duncan Macmillan: Ľudia, miesta a veci
Divadlo Andreja Bagara v Nitre
PREKLAD Marián Amsler
DRAMATURGIA Marie Špalová
SCÉNA Juraj Kuchárek
KOSTÝMY Martin Kotúček
HUDBA Ivan Acher
POHYBOVÁ SPOLUPRÁCA Stanislava Vlčeková
RÉŽIA Marián Amsler
HRAJÚ Barbora Andrešičová, Eva Pavlíková, Branislav Matuščin, Roman Poláčik, Martin Nahálka, Peter Oszlík, Anna Rakovská, Martin Šalacha, Lenka Barilíková
PREMIÉRA 19. 1. 2018
Foto/Zdroj: Ľuboš Kotlár
