V aktuálnom repertoári slovenských kín nájdete film Ja, Tonya. Martin Šenc o tomto diele režiséra Craiga Gillespieho v nasledujúcej recenzii napísal, že ide pozoruhodný výsledok viacerých spojení. Číta Erik Márfoldy:
Ja Tonya(recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
O športové drámy vo svetovej kinematografii nie je núdza. Silné a často rozporuplné individuality ponúkajú vďačný materiál na sfilmovanie. Od deväťdesiatych rokov nie je núdza ani o filmy s výraznou hlavnou ženskou hrdinkou. Keď sa tieto dva elementy spoja a ženský prvok sa prenesie do športového prostredia, môže vzniknúť vskutku pozoruhodný výsledok. Presne to sa deje aj v novom filme austrálskeho režiséra Craiga Gillespieho Ja,Tonya. To však nie je všetko. Na plátna kín prináša v podobe hraného filmu 24 rokov starý krasokorčuliarsky škandál, ktorý patrí medzi tie najväčšie v športovej histórii. Snímka sa svojím sviežim a nápaditým spracovaním, no hlavne vďaka skvelým hereckým výkonom, zaradila medzi adeptov na zisk tohtoročných Oscarov.
Už samotný úvod filmu naznačuje, že pôjde o divoký, ironický a len ťažko uveriteľný skutočný príbeh. Hlavnou protagonistkou je slávna americká krasokorčuliarka Tonya Hardingová. Ako prvá Američanka súťažne skočila trojitého axela, ako prvá získala na svetovom šampionáte najvyšší možný súčet známok, dvakrát štartovala na olympijských hrách. Patrila medzi najlepšie na svete, no napriek nespornému talentu sa do histórie nezapísala svojimi športovými úspechmi, ale celkom z iných dôvodov. Šokujúco ju spojili s nečestným útokom na jej najväčšiu krasokorčuliarsku rivalku Nancy Kerrigenovú. V prípravách na zimnú olympiádu v roku 1994 ju po jednom z tréningov napadol najatý muž, ktorý jej teleskopickou tyčou zranil koleno. Jej účasť v Lillehammeri bola ohrozená a stopy políciu priviedli práve k Tonyi. Podľa nej mala Tonya prsty v odstavení svojej konkurentky. Celý útok zosnovali Hardingovej exmanžel a jej čudácky bodyguard, ktorý sa k činu neskôr priznali. Aj keď bol rozsudok vynesený, doteraz celkom nevedno, kde je pravda a akú mieru zodpovednosti za útok mala samotná Tonya. Každý má totiž na incident iný, vlastný uhol pohľadu. Snímka rekonštruuje každý z nich.
Aby si divák film Ja, Tonya užil, nepotrebuje k tomu poznať opisovaný škandál. Rovnako nepotrebuje byť nijako športovo gramotný. Namiesto očakávanej klasickej športovej drámy v podobe konvenčnej dojímavej autobiografie sa mu totiž dostane absurdná čierna komédia. Najmä očividná hlúposť a amaterizmus páchateľov bol na prípade najzvláštnejší. Možno práve ten položil základy tohto odľahčeného kreatívneho prístupu. Dá sa povedať, že tvorcovia z témy vyťažili maximálny potenciál. Žánrovo ju dofarbili mnohými dokumentárnymi postupmi a pridali jej aj štvrtý rozmer - hrdinovia niekedy vychádzajú zo svojich postáv a divákovi vtipne komentujú prebiehajúce udalosti. Tento princíp na spôsob Brechtovho epického divadla však môže niektorým divákom prekážať a rušiť ich vo vnímaní deja. Výrazný komediálny ráz a silná dávka bizarných a absurdných prvkov tiež môžu prebíjať dramatickosť a vážnosť jednotlivých situácií. Otázkou však je, či tvorcom filmu nešlo práve o to. Ak by životopis urobili opačným princípom, mohlo by sa stať, že by bol príbeh síce o niečo hlbší a emocionálne silnejší, no prehnane patetický a mnoho divákov by mu pravdepodobne odmietlo uveriť. Chýbala by mu navyše originalita a takmer určite by zapadol prachom, ako ďalší nudný opis jedného amerického sna - vzostup nahor a strmý pád s prímesou lásky a zločinu.
Snímka autenticky zachytáva dobovú atmosféru, vrátane skvelého hudobného soundtracku. Veľkou prednosťou filmu je tiež majstrovská strihová skladba záberov. Odvrátená tvár krasokorčuľovania plná intríg a podrazov, ako aj kontroverzná osobnosť Tonye Hardingovej si zaslúžili plnokrvné spracovanie a dôsledný herecký casting. Náročnej titulnej úlohy sa fantasticky zhostila mladá talentovaná austrálska herečka Margot Robbieová. Herečka strávila niekoľko mesiacov trénovaním na ľade, aby jej pohyb a výraz pôsobili čo najvernejšie. Bravúrne stelesnila Hardingovej komplikovaný charakter, poznačený psychickým a fyzickým týraním matky i manžela, chudobou a tvrdými tréningami od útleho detstva. Kvôli neprispôsobivému správaniu navyše nebola veľmi obľúbená v očiach Americkej krasokorčuliarskej asociácie. Mala ďaleko od amerického ideálu: neupravený výzor, umelý úškľabok namiesto milého úsmevu, vulgárny slovník, v ústach cigareta. Najväčším tŕňom v oku však bola jej rozvrátená rodina, čo ale Tonya ovplyvniť nemohla. Jej mimoriadne tvrdú matku ešte presvedčivejšie stvárnila skúsená americká herečka Allison Janneyová. Predstavuje charakter zbavený akejkoľvek empatie. Je prísna a takmer nič, čo sa Tonyi podarí, jej nie je dobré. Pracuje ako čašníčka a na svoju dcéru obetuje všetky finančné prostriedky. Inej podpory sa jej však od nej nedostáva. Namiesto toho dcére fyzicky ubližuje a o nejakej láskavej výchove nemôže byť ani reč. Obe postavy sú stvárnené presvedčivo a uveriteľne. Herečky si právom vyslúžili nominácie na Cenu americkej filmovej akadémie.
Športová dráma sa dá spracovať rôznymi spôsobmi. O snímke Ja, Tonya však treba povedať, že sa vymyká priemeru a nie je vôbec tuctovým životopisným filmom. Prvky čiernej komédie, progresívna filmová reč a zručná réžia, ktorá zodpovedne vedie jednotlivé postavy, z neho vytvárajú osobitý a príťažlivý zážitok. Kruto pravdivý, zároveň humorom odľahčený, zábavný a vcelku komplexný pohľad na život Tonye Hardingovej a na incident, ktorý jej ho radikálne zmenil.
