Recenzia podujatia: Prešovské dni klasickej gitary

Reflexia a kritika

Recenzia podujatia: Prešovské dni klasickej gitary

13. 02. 2018 14:20

Koncom minulého týždňa sa hlavným európskym gitarovým mestom stal Prešov. Konal sa v ňom 8. ročník medzinárodného festivalu Prešovské dni klasickej gitary. V našom vysielaní sme vám už priniesli rozhovor redaktora Petra Cypricha s jedným organizátorom, známym učiteľom hry na klasickej gitare Valérom Futejom (rozhovor tu) i s dcérou slávneho španielskeho skladateľa Joaquína Rodriga, Ceciliou (rozhovor tu). Peter Cyprich prezradil ako toto podujatie hodnotí on sám:

Prešovské dni klas. gitary (recenzia)
Stiahnuť audio súbor

Text recenzie:

Na Slovensku majú študenti hry na klasickú gitaru niekoľko možností, kde sa môžu stretnúť a zahrať si spolu, počúvať sa a zlepšovať. Najstarším gitarovým podujatím je Mertzov festival v Bratislave, ktorý založil profesor Jozef Zsapka. Medzinárodná je aj Cithara Aediculae v Nitre; tento festival organizuje Zsapkov žiak Ján Labant. Obe podujatia majú cez tridsať, respektíve štyridsať rokov a nové vznikajú ťažko. Hovoríme o malom slovenskom trhu, rozpočtových možnostiach a dostatočnom záujme všetkých zúčastnených strán. Smutným konštatovaním je aj fakt, že gitara má v klasickej hudbe druhoradé postavenie. Možnosti gitaristov sú obmedzené a máloktorí z nich pôsobia ako koncertní umelci bez inej pracovnej náplne. Navyše tento nástroj v orchestri a s orchestrom nepočujeme často. Veľké orchestre sa pre tichý zvuk gitare vyhýbajú. Na druhej strane, nie je nič krajšie ako gitara bez ozvučenia, ktorá znie v koncertnej sále s dobrou akustikou. Iba tak môžeme počuť čistý zvuk tohto nástroja, jeho krásu. Nemôžeme chcieť od vtákov, aby boli rýchli ako stíhačka.

Španielsky profesor Marco Socias spomína, ako sa jeho kolegovia potešili, keď program Berlínskej filharmónie ohlásil Concierto de Aranjuéz, azda najznámejší koncert pre gitaru a orchester. Nehral ho však klasický etablovaný gitarista, ale hráč flamenca. Klasická gitara sa dnes podľa mnohých vyjadrení uberá príliš populárnym smerom. Ak sa na koncerte s najlepším orchestrom sveta preferuje klasická skladba s hráčom iných štýlov, tento trend sa iba potvrdzuje. Rovnako hráči klasickej gitary nie sú schopní zahrať autentické flamenco alebo repertoár juhoamerickej proviniencie. Potom sa tá hudba stáva niečím, čím v skutočnosti nie je.

Prešovské dni klasickej gitary vznikli rovnako ako už spomínané festivaly v Bratislave a v Nitre. Pri ich začiatkoch stál pedagóg hry na klasickú gitaru, ktorý mal ambíciu predstaviť vo svojom rodnom meste majstrov tohto nástroja.

Valérovi Futejovi sa medzinárodný festival podarilo vybudovať z ničoho. Prvý rok mal majstrovské interpretačné kurzy Ján Labant, prvou medzinárodnou návštevou bol Fabrizio Ferraro v druhom ročníku. Postupne sa za osem rokov prepracovali na stabilný festival s účasťou Košickej filharmónie, svetoznámych lektorov a účastníkmi zo štyroch kontinentov. Najväčšími hviezdami koncertov doteraz boli poľský gitarista Marcin Dylla, Duo Siqueira Lima, Duo Melis a Marco Socias.

Vyše 160 účastníkov kurzov, osem lektorov a dva večerné koncerty s Košickou filharmóniou. Prvý koncert bol poctou Joaquínovi Rodrigovi, druhý zodpovedal otázky mladých gitaristov: kam môžem s týmto nástrojom smerovať?

Ťažiskovým dielom prvého koncertu bol spomínaný Concierto de Aranjuez so sólistom Marcom Sociasom. Druhý koncert by sme mohli nazvať motivačným. Na pódiu sa vystriedali jedenásti sólisti rôznych žánrov, ktorí mali ako spoločného menovateľa absolvovanie hry na klasickej gitare na konzervatóriu. Program druhého koncertu bol pestrý, od Johanna Sebastiana Bacha a Antonia Vivaldiho cez Led Zeppelinov a Beatles.

Vrcholom večera bola Pocta Mariánovi Vargovi s názvom Nech žije človek. Majstrovskú kompozíciu oživili citlivo vsunutými improvizáciami prešovský rodák, dnes pražský klavirista Matej Benko a Juraj Burian, jeden z mála slovenských absolventov Berklee College of Music v Bostone. Ich voľná improvizácia na témy Mariánovej skladby zaznela v úvode a počas sól, čím si kompozícia zachovala pôvodný charakter. Na vysokej interpretačnej úrovni zaznela aj charakterovo príťažlivá Pirátska pieseň Antonia Forcioneho v úprave a prednese Petra Tomka. Cavatina britského autora filmovej hudby Stanleyho Myersa v podaní Miloša Slobodníka, Petra Tomka a Juraja Buriana bola najbližšie ku klasickému spektru hry na gitare. Na záver večera sa predstavil Henry Tóth v skladbe Stairway to Heaven s nevýrazným sólom a málo spracovanej koncepcii, čo je škoda, keďže dielo dnes už klasického rockového repertoáru ponúka vystavanú gradáciu hneď na prvé počutie. Poslednou skladbou bola Hey Jude, pieseň vhodná pre mnohých interpretov na jednom pódiu. V nej skvelo svoje hudobné nápady a improvizačnú suhru predstavili Henry Tóth a Juraj Burian. Prídavkom bola voľná improvizácia na chicagský dvanásťtaktový blues v podaní Ronyho Janečka, Henryho Tótha a Juraja Buriana. Tento koncert nemôžeme hodnotiť optikou tradičných podujatí klasickej hudby, jeho cieľom bolo popularizačné predstavenie možností hry na gitare a predstavenie slovenskej interpretačnej scény. Svoj účel koncert splnil a môžeme hovoriť o vydarenom večeri.

Na Prešovských dňoch klasickej gitary sme s lektormi a organizátormi v rozhovoroch pre rádio Devín rozoberali často diskutovanú tému, aké sú možnosti súčasných gitaristov a čo dnes znamená byť prototypom hráča na klasickej gitare. Vysoký počet účastníkov ponúkol otázky: koľkí zo 160 prítomných gitaristov budú verejne účinkovať? Koľkí z nich ostanú pri klasickej gitare a budú z nich dobrí učitelia? Koľkí z nich prejdú do jazzu, bluesu alebo rocku a nakoľko ich prednes bude reflektovať princípy hry na klasickej gitare?

V novodobom pohľade profil klasického gitaristu charakterizuje repertoár majstrov vážnej hudby a oreintácia sa v dielach populárnych žánrov. Zostať striktne zameraní na klasiku si môžu dovoliť iba najznámejší koncertní majstri. Príťažlivosť tanga, bossa novy, flamenca či súčasných populárnych hitov nútia gitaristov mať väčší repertoár, ktorým uspokoja nároky publika. Môžeme to vidieť na zjednodušovaní názoru na repertoár: klasický repertoár je nudný, to najlepšie prichádza v skladbách latinskoamerickej hudby.

Každopádne, hrať na gitare znamená takmer s určitosťou aj učiť hru na gitare. Na Prešovských dňoch klasickej gitary mali účastníci reflexiu z viacerých pohľadov: interpetačnú z majstrovských kurzov, možnosti uplatnenia v prednáške Marca Sociasa, kriticko-umeleckú v prvom celovečernom koncerte a fúziu klasického repertoáru s populárnymi žánrami v druhom koncerte. Gitaristi mali nielen dobrý program a svetovo uznávaných lektorov, ale tiež možnosť triezvou hlavou sa pozrieť na svoju budúcnosť. Na východnom a strednom Slovensku nenájdeme festival podobných rozmerov. O to viac sa ako lokálpatriot teším, že medzinárodný gitarový festival našiel svoje miesto v Prešove.

Foto/Zdroj: Z vizuálu podujatia

Živé vysielanie
??:??