Bol dvorným fotografom Beatles, spolupracoval s Rolling Stones a s mnohými rockovými hviezdami druhej polovice 20. storočia. Jeho osudové stretnutie so skupinou Beatles, stojacou vtedy na prahu svetovej slávy, zásadne ovplyvnilo vývoj fotografie vo svete pop-music. Jeho novátorstvo je dodnes nie celkom docenené, hoci jeho fotografie sa stali nezmazateľnou súčasťou histórie svetovej pop-music a patria do jej zlatého fondu. Reč je o slovenskom fotografovi svetového významu, Dežovi Hoffmannovi.
Jeho intenzívna spolupráca so skupinou The Beatles spadá do rokov 1962 – 1967, teda do absolútne kľúčového obdobia tejto fenomenálnej skupiny. Osud to zariadil tak, že Hoffmann sa stal prvým fotografom Beatles a svoje prvé fotografie zázračnej štvorice urobil ešte predtým, než explodovala ich sláva. Fotografie vyskakujúcich hudobníkov sa stali ikonické a stali sa nielen značkou The Beatles, ale predovšetkým značkou ich autora – Deža Hoffmanna. Povedané slovami Erica Burdona, speváka skupiny Animals: Každý chcel mať vtedy také fotky ako mali Beatles. Hoffmann priniesol do fotografickej estetiky pop-music zásadnú zmenu. Nespútanosť, slobodu, pohyb, dynamiku, autenticitu, divokosť. Z dnešného pohľadu ide o veci tak bežné, že sú považované za absolútnu samozrejmosť. Ale na konci 50. a na začiatku 60. rokov išlo naozaj o nóvum. Niečo, čo bolo dovtedy nepredstaviteľné. Aj to je jeden z dôvodov prečo jeho fotografie dodnes nezostarli. Odkiaľ pochádzala tá základná inšpirácia fotografického štýlu Deža Hoffmanna, ktorému podľahli takmer všetky hviezdy 60. rokov v Anglicku? Čo mal v sebe, tento o generáciu starší muž, čo tak fascinovalo mladých hudobníkov?
V roku 1934 opustil Hoffmann (adept žurnalistiky a filmu) Československo a bol na stáži v Paríži. Ako vojnový korešpondent americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox zdokumentoval najskôr vpád Mussoliniho do Habeša a potom v Barcelone začal snímať filmové a fotografické svedectvo o španielskej občianskej vojne. Tu sa stretol s americkým spisovateľom Ernestom Hemingwayom a fotografom Robertom Capom. Spoločne pôsobili v interbrigádach a intenzívne spolupracovali na reportážach, ktoré podávali svedectvo o vojne a utrpení španielskeho ľudu. Mladí energickí muži s revolučným duchom, plní ideálov, používali namiesto zbraní – kameru a fotoaparát. A myslím, že práve tu treba hľadať Hoffmannov fotografický cit pre autenticitu. Druhá svetová vojna a udalosti spojené so Španielskou občianskou vojnou poznačili Hoffmanna na celý život. Boli to 60. roky so svojím revolučným duchom, ktoré začali spoločnosť prebúdzať z povojnovej traumy, na scénu vtrhol rokenrol.
Mladá generácia 60. rokov akoby radikálne ukončila povojnové trúchlenie. Bola to doslova explózia nespútanosti a voľnosti. Mal päťdesiat, keď stretol The Beatles. Vek, keď mnohí sú už dávno za zenitom. Ale Dežo Hoffmann akoby sa vrátil do mladosti: cítil sa na sedemnásť. Sám povedal, že nikdy nenašiel dosť slov, aby mohol vyjadriť, čo vtedy cítil. Preto fotografoval. A stal sa jedným z najzásadnejších fotografov éry sixties. Slová Paula McCartneyho hovoria za všetko:„...boli sme presvedčení, že Dežo bol najväčší fotograf na svete.“ Pred jeho objektívom sa postupne vystriedali Animals, Kinks, Rolling Stones, Cream, Pink Floyd, The Who, Jimi Hendrix a mnohí a mnohí ďalší. Za tri desaťročia vytvoril viac ako milión záberov.
Vojna a streľba zbraní, rokenrol a predovšetkým nesmrteľná hudba skupiny Beatles. Dva absolútne kontrastné svety tvoria priestor v ktorom sa zrodil fotograf, ktorý navždy zmenil spôsob zobrazovania hviezd pop-music.
Autor: Patrik Lančarič
Dežo Hoffmann
10. 03. 2017 11:57 | Reflexia a kritika