Premiéru vysielame od pondelka 10. do piatka 14.10. o 22:30 v RD.
V roku 1902 vycestoval Rainer Maria Rilke do Paríža, aby do novej nemeckej edície monografií napísal esej o Augustovi Rodinovi. Hovorí sa, že ho to naučilo vnímať, s čím sa dá súhlasiť, lebo sa celou svojou osobnosťou musel sústrediť na sochára a jeho tvorbu, aby v nej objavil nielen sochárske špecifikum, ale aj umelecké univerzum.
Kniha vyšla v roku 1903 a pokladá sa za model umelcovho života, ktorý Rilke hľadal aj pre seba. Možno je to v tom, že celý život umelca uplynie ako jeden pracovný deň. V tom, že mu nebude vedieť odolať nič, čo bude milovať. Rilke prostredníctvom Rodina zdôrazňuje prácu, remeslo, dokonalé zvládnutie reči média - napríklad prostriedkov sochárskej tvorby. Rodin - tak ako aj ďalší tvorcovia v iných sférach - nemal nič iné, a predsa nimi mohol povedať všetko o živote.
Rilkeho próza je výstižná aj vďaka jeho básnickým obrazom. Pozoruhodné na tejto eseji na pomedzí umeleckého a odborného je, že je z času, keď sa Rodinom začínala éra moderného sochárstva a s Rilkem sú tiež spojené - východiská modrnej literatúry 20. storočia.
Prózu Rainera Mariu Rilkeho August Rodin v prvom slovenskom preklade Perly Bžochovej z roku 1989 v réžii Petra Cibulu číta Adriana Ballová.
