Putoval tridsať dní a tridsať nocí zas,
nemo a zblednutý, strašil ho každý hlas,
kradmo, sa neobzrúc, bez oddychu sa vlečie,
bez spánku, odpočinku, až došiel na pobrežie
morské, tá krajina je neskôr asýrska.
„Zostaňme“ - riekol zas - „Útočište tu, hľa!
Zostaňme tu, veď je toto už koniec sveta.“
A keď sa posadil, na chmúrnom nebi, beda,
zrel oko znova pláť bdelosťou tou istou
a čierna triaška ním chvela jak korisťou.
/ preklad Emil Boleslav Lukáč
Foto/Zdroj: Wikimedia