Juraj Kuniak dokáže písať existenciálne, keď píše o najmenšom európskom vtákovi, tragicky (ako inak?), píšuc o pomätenom Nietzschem, a spirituálne o kolobehu vody, ktorý je paralelou smrti geniálneho matematika Einsteina. Pri čítaní jeho básní si človek uvedomí, že nie je náhodou, že báseň klesá vertikálne k spodnému okraju strany - teda do hĺbky - rýchlejšie ako próza. Pri počúvaní je ten prienik rovnaký.
verse_derniera Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
