Roman Féder s kapelou Funny Fellows brázdi Slovensko krížom-krážom. Mohlo by sa zdať, že po rokoch najrôznejších skúseností ho už len tak niečo nezasiahne. A predsa...ale to vám už porozpráva sám.
Zimomriavky...dnes píše Roman Féder: Frenkie
Boli také časy, keď som si myslel, že až raz, keď budem starší, budem aj múdrejší, skúsenejší, bohatší a hocičo ma len tak neprekvapí. Priznávam, splnilo sa len jedno. Som skúsenejší aj o životný moment, ktorý priamo súvisí so zimomriavkami. Mám ich totiž vždy, keď si na to spomeniem a nie je to len chvíľková záležitosť, aj keď je to veľmi čerstvé.
Na Myjave sa nežije ľahko. Myslím, že sa ani nikdy nežilo. Ale tí, ktorých poznám, vždy okolo seba rozprestreli žičlivú, pohostinnú atmosféru. Nepočul som od kopaničiarov sťažovať sa ani ľutovať sa. Iba ak na to, že tento rok bude menej slivovice. Vravia to každý rok a každý rok, keď tam prídem, nechýba. Nechodievam však na Myjavu kvôli slivovici. Tá je len spestrením festivalu Vianoce v divadle. Koncert, divadelné predstavenia a moderovanie s magickou príchuťou blížiacich sa vianočných sviatkov. To je na myjavských kopaniciach, poprášených snehom, „na zimomriavky".
Stretávajú sa tu každý rok české a slovenské divadlá, umelci, herci, hudobníci. Rozprávajú sa do rána, spievajú spolu, želajú si aj do nového roku všetko dobré. Na terase Kultúrneho domu Samka Dudíka je terasa slávy. Nájdete tam tabuľku majstrov Chudíka, Labudu, Brzobohatého , Lábusa , Polívku, Geišberga, Bartošku, Zedníčka, Nárožného , Suchého, Lasicu a tiež dám Vašaryovej, Stašovej, Turzonovovej, Krónerovej, Kráľovičovej, a tak ďalej. Je to pätnásť ročníkov festivalu človečiny, objatí a Vianoc. Vianoc, keď sa stretnú ľudia spolu, aby im dobre bolo. Tak to vždy Frenkie chcel. Teda Miroslav Kňazský. Taký normálny chalan z Myjavy. Mal okolo seba partiu kamarátov v Divadle Korbáč a okrem divadla a improvizácii na rôznu tému, vystrájali veselé kúsky, len tak, aby nám bolo dobre a veselo.
Frenkie mi vždy zavolal v marci. „Volám ti, aby som počul tvoj názor. Šak vieš, robíme ten festival spolu." Porozprával mi do telefónu celý program a dodal „Nezabudni mi doniesť plagáty a napíš, či budeš spať na Myjave". Potom sa ešte ozval v lete alebo sme sa stretli a natočili upútavku. Pripravoval festival celý rok aj keď žil okrem toho obyčajný život a mal svoje cestovateľské sny aj starosti aj nejaké pletky. Keď mal veselú chvíľku, písal básničky s očarujúcim ostrovtipom.
Napríklad: Svokrovci. Takí... takí...takí...
V lete nezavolal. V tú noc som nemohol spať a zobudil som sa nad ránom. Hľadel som do plafóna a prišla sms správa. Dnes ráno v myjavskej nemocnici zomrel Frenkie.
Na pohrebe bolo smutno, ale aj veselo, lebo tak to chcel. Celý čas som mal pocit, že spoza dverí vykukne a povie „Písal som ti, aby si nezabudol. Siedmeho decembra o tretej terasa slávy." Nestalo sa. Miesto toho nás nechal šliapať až na samý vrch myjavského cintorína.
Zajtra bude siedmeho decembra. Festival Vianoce v divadle na Myjave je aj tento rok.
Program šestnásteho ročníka beží tak, ako si mi to v marci porozprával do telefónu. Máš šikovného syna Frenkie, dobre si ho to naučil.
Na Myjave sa nežije ľahko a možno preto je tam krásne. Kopaničiari sa nesťažujú, ale vymyslia si niečo, aby im bolo dobre.
Vianoce v divadle sú dnes Frenkieho.
Prekvapilo nás všetkých, aký vie byť osud rýchly a bolestivý. Možno je to tak dobre, aby sme si uvedomili, čo pre nás kto urobil. Akú veľkú hodnotu má stisk ruky a veta: „Vy sa už icte nachystať, aby ste mohli začat hrat." Tak ja teda idem. Zajtra je siedmeho decembra a to rozhodne nesmiem zmeškať. Na Myjave, na Terase slávy kultúrneho domu si bude Miroslav Frenkie Kňazský odhaľovať tabuľku a ja mu pri tom niečo veselé zahrám.
