List písaný do snehu...dnes píše Štefan Chrappa

Vážený pradedo Adam,

Človek si občas pripadá, že sem bol vyvrhnutý z temnoty dejín a tak potáca sa v tme vlastných romantizujúcich predstáv o sebe samom aj o svete. Nielen človek, ale aj celé národy sa chytajú slamky a svoju identitu opierajú o slávne
skutky svojich predkov, ktoré sa nikdy nestali.

Ešte horšie sú na tam tí, ktorí svoju identitu odvodzujú od výrokov poblúznených veštkýň a so všetkou vážnosťou hovoria o svojich minulých životoch, v ktorých
boli Kleopatrami, Cézarmi, pápežmi a kráľmi. Vraj preto sú dnes na
dne, lebo v minulých životoch boli víťazmi.

Kto nechce, nech si nekazí príbeh pravdou, nech svoju identitu stavia na vode, nech svoj dom stavia na piesku.

Pravda však, je skalou a má v sebe toľko tvorivého potenciálu, že by bolo na škodu, úplne ju vytesniť.

To mi napadlo, keď sa mi do rúk dostal náš rodostrom z Tvojej strany.

Rovnako, ako Ty, bývam vo Svätom jure, v malokarpatskej oblasti, no a teraz sa prechádzam po vinohradoch, ktoré prikryl sneh.

Neveril by si, ale práve Ty stojíš na začiatku môjho rodostromu. Dovoľ však, aby som bol indiskrétny a podelil sa s Tvojím a mojím príbehom aj s ľuďmi, ktorí sa k tomuto listu raz dostanú. Nech je aj pre nich cenným artefaktom, nech je pamiatkou na jedného statočného človeka. Myslím Teba. Budem vecný a budem o Tebe písať v tretej osobe.

Do Jura sa prisťahoval ako mladý chlapec pred 321 rokmi. Volal sa Adam a pochádzal z Kameničian nad Váhom. Dnes je tam najväčšia rajčinová farma.

Priezvisko mal Chrapo. S Jedným „P" a s ó na konci.

Na sezónnych prácach sa zaľúbil do Alžbety, ktorá bývala na Neštichu, čo bola vtedy chudobná drevorubačská osada nad Jurom. Voda tam tam veľa jódu, z čoho mali tamojší muži veľké ohryzky na krku, a tak ich prezývali Golváči.

Ako cezpoľnému sa pradedovi Adamovi podarilo kúpiť kúsok kamenistého vinohradu, ktorý sa nazýval prázdny mešec, lebo úroda na ňom bola skutočne biedna. Myslím, že si domáci z neho robili žarty, ale on sa nedal. Aj s prázdneho mešca budoval a postupne skúpil ďalšie vinohrady. S Alžbetou mali štyroch synov, všetci boli vinohradníci. Jednému z nich, Jakubovi, sa tak s vínom darilo, že si kúpil dom priamo v Jure a stal sa občanom mesta. Bol tam však jeden Chrapo, nebudem ho menovať, ktorý si vypil, zaspal a podpálil niekoľko stohov slamy. Na námestí dostal 30 palíc. Na hanba ako svet!

Ďalší, ktorý bol pri peniazoch, si podľa dobovej módy prikúpil do priezviska ešte jedno „P" a na matrike zrejme omylom koncové O - chrapo, prepísali na Á. Odvtedy je naše meno Chrappa - s dvomi P. Takže každý chrappa ktorého stretnete má korene v Jure a zakladateľom tejto línie si Ty, milý môj pradedo Adam, s Kameničian nad Váhom.

myslím, že si bol pekne tvrdohlavý, iné o tebe povedať neviem. Toto vidím aj na sebe. Komenský mal takú peknú myšlienku, ktorá mi ťa pripomína. Že len život naplnený prácou je skutočným životom. A že záhaľka je hrobom človeka zaživa. Čo máš urobiť, do toho sa daj s chuťou, čo môžeš urobiť sám, nečakaj od iných a nič bez príčiny neodkladaj..

Som rád, že som ťa spoznal, aspoň takto z diaľky. Nenamýšľaj si, pozerám dopredu. veď aj istý svätý povedal: Je lepšie byť otcami slávnych
skutkov, ako potomkami slávnych predkov."

Tak, či onak, je jasné, že sme tu od stvorenia sveta, a že sme len výhokami na rodostrome ľudstva, ale aj tak je dobré vedieť, na akom
kmeni sme zaštepení.

S úctou Tvoj potomok z budúcnosti, Štefan Chrappa.

21. december 2018, Svätý Jur