List písaný do snehu...dnes píše Veronika Dianišková

Milý Fjodor!

v prvom rade Ti ďakujem za podporu útulku pre tulákov, ktorý, ako som sa dopočula, v týchto zimných mesiacoch otvorila jedna Tvoja priateľka. Určite prežívaš zimu v petrohradských uliciach dosť intenzívne- myslím na to vždy, keď čítam tvojho Chlapčeka u Krista na Vianoce. A premýšľam - čítal si už Andersenovo Dievčatko zo Zápalkami? Inšpirovalo Ťa? Alebo sa Tvoja poviedka o chlapcovi a Vianociach objavila len tak, sama od seba, nezávisle od dánskeho príbehu? Pýtam sa, pretože nedávno vyšiel ruský preklad tejto poviedky. Ak si ho nečítal, mal by si. Prepísala som ho a pre istotu Ti ho posielam, ak by si sa k nemu nevedel dostať.

Čítala som posledné romány, ktoré si mi poslal. Ako očakávaš, že ich človek môže čítať a ešte k tomu aj žiť? Ja nie som ruská šľachtičná, nemôžem sa len tak naverímboha túlať po príbehoch, musím aj do práce občas zájsť. Takto pre mňa Bratislava prestane existovať - a už som priamo v Petrohrade s tvojimi postavami, ktorým sa vôbec nedokážem vzoprieť. Hnevá ma to. Ale napriek tomu sa ponáram do Tvojich príbehov znovu a znovu. Tvoj svet vôbec nedokážem predvídať ani kontrolovať, ani sa mu ubrániť. Len neustále premýšľam, ako to dokážeš Ty. Je to len moje zdanie, že aj Teba tvoj príbeh tak besne strhne, alebo ho vedieš prísnou rukou natoľko majstrovsky, že strháva len nás?

Mimochodom - čítala som to, čo Ty ešte nie. Raz o tebe napíše Berďajev. Vraj píšeš mužské romány. Bez výčitky- Tvoje hrdinky sú nadčasové a viem aj to, že v postave Aglaje Ivanovny z Idiota si popísal svoju dávnu lásku. A Nastasia Filipovna tiež má čosi do seba, poznám niekoľko takých žien. Akurát sa niekedy správajú príliš vrtošivo. Čo na to Tvoja Anička? Spýtaj sa jej. Nechaj si trochu poradiť. Ak si si už nechal, beriem späť, je to len dobre.

V Rusku už máte asi hory snehu - dá sa ešte drožkami prejsť po uliciach? U nás sa počasie mení, celý november som sa kúpala v jazere, až kým naveľa - naveľa nedorazili jesenné hmly. Konečne! Pripomína mi to Tvojho Raskoľnikova a jeho horúčkovité dumanie. No ale zimy nám miznú, alebo sa dáko presúvajú na neskôr. Predstava zasneženého Petrohradu sa mi teraz zdá ako z rozprávky - hoci Ty by si v nej určite odkryl to, na čo sa nám nechce pozerať. Otriaslo mnou, ako si o tom všetkom písal aj v časopise Denník spisovateľa. O krutosti k ľuďom i k zvieratám. O mlčaní, v akom dokážeme prejsť len tak popri nej. Akoby sa v Tebe počas sneženia nerozprestrel pocit ticha, ani nehy. Si nekompromisný. Odmietaš eufemizmy. Nie je to únavné? Ja už by som asi nevládala niesť taký nápor, aký ty nesieš neustále. Sem tam napíšem voľajakú básničku, alebo mi ju ktosi povie, ale že by som sa odvážila vytvoriť Dmitrija Karamazova, tak to teda nie. Jaj, ty ešte nevieš, kto bude Dmitrij Karamazov...Nechcela som Ti to prezrádzať. Ešte ho len napíšeš, podľa mňa už ho niekde vo vzduchu okolo seba musíš šípiť. Dokonca o ňom a jeho dvoch bratoch natočia Rusi aj seriál. Budú presne takí, akých by si ich chcel. Musí to znieť ako z inej dimenzie, ale nechaj mi trochu tajomného priestoru - nebudem Ti vysvetľovať, čo je seriál, ani ako raz ovplyvníš ruskú a svetovú literatúru. Tolstoj sa bude v hrobe obracať, neboj sa Ty nič. Ideš na to dobre. Len by som chcela vedieť, či Ti to stojí za to. Či Ti písanie stojí za to že musíš neustále kráčať po trasúcom sa lane. Alebo - či sa ti nezdá, že klesáš do priepasti, ktorej steny sa neustále preskupujú a pohybujú. Či Ti pod nohami nepraská ľad. Alebo to je jednoducho tak a Ty žiješ to, čo je? Žiadne veľké teórie?

Neviem. Napíš. Napíš mi. Vrúcne očakávam Tvoj list. Do tejto obálky balím okrem prekladu poviedky aj našu krehkú zimu. Dávaj na ňu pozor. Snáď do tej vašej Petrohradskej doletí v poriadku. Pozdravujem Aničku aj deti. A nech s Tebou to písanie vydrží. A ty s ním.

Tvoja Veronika

P.S. Tie peniaze, čo som Ti požičala na ruletu, tak to máš ako Vianočný darček, dobre? Očakávam, že mi zato po poštovom holubovi pošleš aspoň tri exempláre tvojho Hráča!