Divadelný projekt Tatarka opierajúci sa o časť literárnej tvorby Dominika Tatarku (
Prútené kreslá, Démon súhlasu, Sám proti noci
) vytvára jednak obraz niekoľkých momentov minulého storočia Európy z autorovho pohľadu a vnútorného emocionálneho prežitku a zároveň sprostredkováva spoveď jedinca v čase masového a demagogického myslenia.
Tatarkov opakujúci sa literárny protagonista Bartolomej Slzička sa v tomto projekte ocitá v Paríži roku 1938 tesne po mníchovskej dohode ako študent, potom ako národný spisovateľ v československom paláci kultúry v roku 1956 a následne ako prenasledovaný disident v rokoch normalizácie (1978), až napokon ako starec čakajúci na niečo, čoho sa žiaľ už nedožije, v máji 1989.
O projekte Tatarka hovoril režisér Dávid Paška.
Divadelný projekt v SND: Tatarka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
