Hudobný skladateľ, pedagóg, teoretik, folklorista, zbormajster a organizátor hudobného života Leoš Janáček patrí k najvýznamnejším osobnostiam 20. storočia. A hoci sa narodil v roku 1854 a generačne sa radí k Antonínovi Dvořákovi a Zdenkovi Fibichovi, jeho dielo patrí k najprogresívnejším a najosobitejším, čo hudba 20. storočia priniesla.
Nie je tvorcom osobitého hudobného štýlu a vo svojom umeleckom snažení zostal solitérom, stojí po boku osobností, ktoré udávali smer modernému hudobnému vývoju ako je Arnold Schönberg či Igor Stravinskij.
Janáček nebol iba mužom drámy, ale aj hudobných miniatúr a výraznú úlohu zohral pri zaznamenávaní ľudovej hudby. Chodil, nahrával, zapisoval, zbieral, vydával. Janáček mal k slovenskému hudobnému folklóru mimoriadny vzťah, o čom hovorí aj Hana Urbancová z Ústavu hudobnej vedy SAV v rozhovore s Jarmilou Vitovičovou. V Brne pôsobí aj muzikológ a janáčkovský editor Jiří Zahrádka. S Janáčkom ho spája už 30 rokov intenzívny vzťah. Aké plány mali podľa neho rodičia Leoša Janáčka so synom? Aj o tom si vypočujete v rozhovore pri príležitosti 170. výročia narodenia tohto výnimočného hudobného skladateľa:
L 3.7.24 - Leoš Janáček 170
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
