Vo veku 58 rokov zomrel v stredu (17. 7.) slovenský spisovateľ, básnik, textár, publicista a bývalý šéfdramaturg Rádia DEVÍN Marián Bančej.
„Rád tvorím nové a nové veci. Od poézie som veľmi skoro prešiel k próze. A keďže mám občas platonický vzťah k viazanému veršu, začali za mnou chodiť aj mladí hudobníci. Napísal som množstvo textov piesní, najradšej tvorím šansónové texty. Je to moja srdcová záležitosť, na tejto parkete som najviac doma, lebo ako básnik mám potrebu dostať tam poetický príbeh. Keď bolo autorské čítanie na Slovensku viac-menej v plienkach, nahovorili ma aj na to. Z introverta som sa teda „preškolil" na extroverta a skončilo sa to tak, že napokon som k podobným literárnym programom písal scenáre."
Marián Bančej sa narodil 4. septembra 1960 v Michalovciach. V rokoch 1979 - 1984 študoval na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil v Bratislave ako murár-lešenár, v rokoch 1984 - 1985 ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave káblov a izolantov, v rokoch 1986 - 1987 robotník a bezpečnostný technik v Slovnafte, v rokoch 1988 - 1989 učiteľ v Sládkovičove. V roku 1990 sa stal redaktorom, potom šéfredaktorom časopisu pre mladú literatúru Dotyky, kde pôsobil takmer desať rokov a mal výrazný podiel na jeho tematickej a obsahovej orientácii. V rokoch 1994 - 1997 vykonával aj funkciu šéfredaktora vydavateľstva ARS-LITERA, v rokoch 1993 - 1997 sa autorsky a moderátorsky podieľal na televíznej relácii 900 sekúnd o knihách. Od roku 1999 pracoval v Slovenskom rozhlase, neskôr ako šéfredaktor Rádia Devín - kultúrneho okruhu verejnoprávneho média. Z RTVS odišiel pracovať do Národného osvetového centra.
Marián Bančej začal prvé básne uverejňovať koncom sedemdesiatych rokov v dobových literárnych časopisoch, koncom osemdesiatych rokov najmä v Literárnom týždenníku a Dotykoch a básnických antológiách (Načo sú nám rodičia, Moje najmilšie verše, Súradnice). Jeho knižným debutom je „trojzbierka" textov pop-music (spolu s J. Urbanom a J. Litvákom) Výstrel z motyky (s podtitulom Správa o prievane). Kniha bola pripravovaná na sklonku komunistického režimu, ale vyšla až tesne po jeho páde. Už fakt, že úvod do nej (pod názvom Milí čitatelia od 14 rokov) napísal Milan Lasica, ktorého autori zbierky označili za svojho „duchovného otca", mal byť signálom zásadne iného, ironicko-recesného a aj najmenšieho náznaku akejkoľvek ideológie zbaveného prístupu k tvorbe - a rovnako aj, hoci nesformulovaným, básnickým manifestom generácie, ktorá žije „len tak hogo-fógo", generácie, ktorú, „vôbec nebaví / že máte o nás obavy / či skončíme či neskončíme / dobre". „Práve týmito veršami (v básni Tak už sme došli) Bančej definuje túto spoločnú „správu o prievane", do ktorej autorsky prispel 22 textami. Už ich názvy - Invalidné blues, Letecký deň neviniatok, Zatvor okno, vypadol nám Fero... (slovenský Ikaros), Zbor majiteľov chladničiek a iné - sú výrečným signálom obsahovo „nevážneho" prístupu k témam, ktoré predchádzajúca normatívna kritika nepripúšťala alebo sa prinajmenšom stretli s jej ostrým odsúdením. Zbierku Výstrel z motyky, ktorej ďalším spoluautorom je J. Urban, možno vnímať aj ako prvý signál otvorenia priestoru pre nástup novej literárnej generácie. Nie náhodou práve Bančej a Urban po roku 1990 otvorili na stránkach Dotykov, časopisu pre mladú literatúru, priestor na konfrontáciu rozmanitých literárnych a estetických prúdov, individuálnych i skupinových autorských poetík. Bančej sám autorsky do Dotykov sústavne prispieval. Jeho samostatným knižným debutom je básnická zbierka Príliš tesná koža. Je záznamom životných okamihov, raz recesného, inokedy bolestivého „zvliekania príliš tesnej kože", vlastného autorského ja, ktoré „hľadá kód / presný ako kus kovu / do pulzujúceho blata mozgu / kľúč husľový / zauzlený remienok (báseň Autorský subjekt počúva). Prvá časť zbierky Dnes večer vo vzduchu je napísaná voľným veršom, v jazyku niektorých básní autor využíva rôzne novotvary. V druhej časti Jam session pre pekné nohy prevláda jazyk erotiky, ktorý sa stáva prirodzenou súčasťou jazyka generácie 90. rokov (básne 32°C, Aplikovaná inkvizícia, Mačiatko EL, Cesta územím niekoho, Anémia erotiky a ďalšie). Práve básne s erotickými motívmi ukazujú zložitosť vzájomnej komunikácie tejto generácie, riziko erotického „obnaženia", ktoré prináša do vzájomných vzťahov muža a ženy. Tretia časť zbierky Ilegálna vysielačka hlavy (s podtitulom Kodicil, úlety, komentáre, slová) je lyrickým pásmom esejisticky ladených básnických textov, členených podľa abecedy. Jeho druhá kniha Vampiriáda je kompozíciou prozaických a básnických textov inšpirovaných rôznymi démonologickými a hororovými textami M. Shelleyovej či B. Stokera a postavami ako A. Báthoryová (u Bančeja Betka Báthory) či Vlad Tepec (Vlad Impaler), ale aj psom baskervillským a slávnymi poviedkami A. E. Poa. Kniha je venovaná „všetkým deťom noci" a je autorovým originálnym príspevkom do tohto poklesnutého, no literárne stále produktívneho a čitateľsky vďačného literárneho žánru. Z početných Bančejových esejistických, fejtónových a „úletových" textov vznikla kniha Maroš - úlety a fakty. Okrem zaujímavého, často aj sebaironického pohľadu na vlastnú tvorbu prináša rovnako zaujímavý, odľahčený pohľad na situáciu v mladej slovenskej literatúre s jej adoráciou postmoderny, ale aj snahou o uchovanie trvalých hodnôt slovenskej literatúry 20. storočia.
Rádio DEVÍN v súvislosti s touto smutnou správou pripravuje zmenu programu:
piatok 19. 7. 2019
9.34 repríza miniromán Mariána Bančeja Neznášam telefonovanie
17.00 repríza relácie Ľuby Šajdovej Školy básnické z roku 1996 s Vojtechom Kondrótom, Vojtechom Mihálikom, Jozefom Urbanom a - samozrejme - Mariánom Bančejom, ktorý reprezentoval časopis Dotyky a uvažoval o plusoch a mínusoch sprevádzania mladých poetov a poetiek na ich tvorivej ceste.
nedeľa 21. 7. 2019
12.00 repríza autorského fíčra Mariána Bančeja Kazatelia, komentátori a klauni
pondelok 22.7. 2019
9.10 repríza relácie z cyklu Slovenská čítanka s názvom Príliš tesná koža, ktorá je pripomienkou jeho literárnej tvorby
v deň pohrebu (informáciu aktualizujeme)
nekrológ Mariána Bančeja od redaktorky Ivice Ruttkayovej
