Spomienka na legendárnu rozhlasovú publicistku Gabrielu Horečnú

Spomienka na legendárnu rozhlasovú publicistku Gabrielu Horečnú

Vo štvrtok 31. 5. nás navždy opustila rozhlasová publicistka a autorka nezabudnuteľných fíčrov, Gabriela Horečná. Jej dlhoročná tvorba patrí do zlatého rozhlasového fondu. Oceňovali ju nielen poroty na domácich a medzinárodných novinárskych súťažiach, ale predovšetkým poslucháči a poslucháčky, ktorým roky patrila do života. Gabriela Horečná absolvovala v roku 1975 Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a do vtedy Československého rozhlasu v Bratislave nastúpila ako redaktorka v roku 1985. Odvtedy bola jednou z najvýraznejších osobností rozhlasu. Niekoľko spomienok na Gabrielu Horečnú a jej rozhlasovú originalitu budeme počuť od jej dlhoročnej kolegyne Evy Chovancovej, rozhlasového redaktorka Michala Hercega a psychologičky Jolany Kusej. Oslovila ich redaktorka Ivica Ruttkayová:

Spomienka na Gabrielu Horečnú

Posledná rozlúčka s rozhlasovou publicistkou a autorkou fíčrov Gabrielou Horečnou sa koná v stredu 6. 6. 2018 o 10.30 v bratislavskom krematóriu.

O Gabriele Horečnej

Gabriela Horečná absolvovala v roku 1975 Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a do vtedy Československého rozhlasu v Bratislave nastúpila ako redaktorka v roku 1985. Jej rozhlasovou doménou bola relácia Rodina, ktorá sa po roku 1989 premenovala na rodinný magazín s názvom Pozvete nás ďalej?. Tento magazín sa vďaka jej empatickému a neformálnemu prístupu k ľuďom, rovnako ako vďaka otváraniu nových a často tabuizovaných tém, vyprofiloval na jednu z najpočúvanejších relácií Slovenského rozhlasu. Dokázala osloviť rovnako odborníkov a intelektuálov, ako aj tých tzv. „obyčajných" ľudí a definovať ako prvá a často s veľkým predstihom, kľúčové témy spoločnosti.

Gabriela Horečná niekoľko rokov viedla publicistický tím Rádia Devín a jej práca na tomto poste bola prínosom v profesionálnej aj ľudskej rovine pre kolegov, kolegyne a výsledne pre kvalitu vysielania. Okrem toho pripravovala vzdelávacie cykly pre Rádio Devín. Ako vedúca redakcie spoluuviedla do života nový programový formát - Ranné ladenie, ktoré sa na vlnách Rádia Devín s úspechom vysiela dodnes. Ako skúsená redaktorka, ktorá odborne a erudovane dokázala spracovávať zložité psychologické a sociálne témy priniesla do televízie reláciu Família, ktorú uviedla na obrazovky vtedy Slovenská televízia. Táto relácia sa rovnako vysiela dodnes. Família bola vlastne ďalšou podobou rodinného magazínu , tak ako ho Gabriela Horečná vyprofilovala.

Gabriela Horečná bola nepochybne jedným z najvýraznejších talentov na pôde rozhlasu z osobností, ktoré tvorili fíčer považovaný za „kráľovský" žáner vysielania. Jej meno nájdeme pod desiatkami, doslova klenotov rozhlasového archívu, ktoré sa vysielali prevažnej na vlnách Rádia Devín. Práve v tomto náročnom žánri prejavila invenciu v spôsobe práce a priniesla do vysielania množstvo fascinujúcich, často tabuizovaných tém a neznámych ľudských príbehov v nápaditých umeleckých spracovaniach. Poslucháčska verejnosť bola jej autorskou odvahou, hlbokou empatiou a ľudskosťou hlboko zasiahnutá.

Práca Gabriely Horečnej, jej angažovanosť sa nekončila vypnutím nahrávania, ale vďaka jej záujmu sa mnohé pozitívne zmenilo v životoch jej respondentov a respondentiek, za ktorými cestovala často dlhé opakované cesty až na hranice Slovenska a aj za ne.

Počas svojho dlhoročného pôsobenia v rozhlase získala množstvo ocenení, či už v rozhlasových žatvách, národných súťažiach, alebo oceneniach Literárneho fondu, ako aj na medzinárodných rozhlasových festivaloch. Za všetky spomeňme Hlavnú cenu na festivale Prix Bohemia v roku 1996. Získala aj poslucháčske ocenenie od svojho rozhlasového publika, pretože bola aj držiteľkou ocenenia Naj moderátorka Rádia Devín.

Gabriela Horečná znamenala veľa nielen ako jedna z najvýraznejších rozhlasových osobností vo vysielaní verejnoprávneho rozhlasu, ale znamenala veľa pre kolegov a kolegyne, ktorým bola roky jednak odbornou oporou, ale predovšetkým človekom, ktorý nezištne pomáhal a zaujímal sa o starosti a trápenia druhých. Bola tu vždy pre iných, rozdávala sa a rozhlasové pracovníčky a pracovníci ju chápali ako súčasť svojho vlastného života.

Zostávajú osobné spomienky niekoľkých generácií „rozhlasákov" a relácie v archíve, ktoré nám vždy znova budú sprítomňovať jej nenapodobiteľný hlas, ľudskú múdrosť a vzácnu charizmu.

Autorka textu: Ivica Ruttkayová

Foto: Gabriela Horečná na snímke z roku 2011(Zdroj: TASR/Štefn Puškáš)