12.11.2020 Nová slovenská hudba / Štátny komorný orchester Žilina

12. november 2020 / Nová slovenská hudba / Štátny komorný orchester Žilina / Kupkovič, Krajči, Machajdík, Krák / 19:00

Priamy prenos z Domu umenia v Žiline vo vysielaní Rádia DEVÍN.
 
Štátny komorný orchester Žilina
Leoš Svárovský, dirigent
Peter Zwiebel, viola              
Klavírna spolupráca: Matej Arendárik

Program:
Ladislav Kupkovič / Symfónia B dur                          
Mirko Krajči / Mantra  (svetová premiéra)                     
Peter Machajdík / Behind the Waves pre violu a sláčiky             
Egon Krák / Beethoven di nuovo - A znovu Beethoven...

Bratislavský rodák Ladislav Kupkovič študoval hru na husliach na bratislavskom konzervatóriu a na VŠMU a dirigovanie u Ľudovíta Rajtera na VŠMU. V roku 1969 emigroval do SRN, kde sa po ročnom štipendijnom pobyte v Berlíne (DAAD) presťahoval do Kolína nad Rýnom, neskôr do Haste pri Hannoveri. Od roku 1973 pôsobil ako docent, od roku 1976 až do svojej smrti v roku 2016 ako profesor na Hochschule für Musik und Theater v Hannoveri.  Kupkovič stál na sklonku 50-tych a počas 60-tych rokov pri kolíske slovenskej hudobnej avantgardy predstavujúc jej najradikálnejšie krídlo. Jeho tvorba bola od roku 1964 úzko spätá so súborom Hudba dneška, ktorý sa stal realizátorom jeho najodvážnejších experimentov. Podobne radikálny, aký bol umelcov vývoj do polovice 70-tych rokov, bol aj jeho obrat smerom k tonálnej kompozícii a klasicistickej poetike. Z prvého obdobia jeho tvorby spomenieme aspoň Žalm, Mäso kríža (kľúčová skladba tohto obdobia s prevahou bicích nástrojov), Preparované texty, Missa Papae Ioannis Pauli Secundi a i. Z posledného obdobia tvorby spomenieme 24 prelúdií pre klavír, Koncert pre kontrabas a orchester, Chiaconnu na Bachovu tému, operu Trojruža, Koncert G dur pre violončelo a orchester, koncerty G dur a D dur pre husle a orchester, Concertino pre kontrabas, klavír a sláčikové nástroje, symfónie C dur a B dur, Variácie na tému Ch. W. Glucka a i.  Jeho diela odzneli okrem Slovenska a Nemecka aj v Rakúsku (Viedeň), Slovinsku (Ľubľana, aj televízna nahrávka), na festivaloch vo Varšave, Darmstadte, Berlíne a i. ŠKO, ako aj jeho komorné súbory, uvádza jeho tvorbu pravidelne, mnohé diela aj v celosvetovej premiére.  O Symfónii B dur autor pred jej premiérou v máji 2015 napísal: „ Pred rokom som zažil v Žiline nádherné predvedenie môjho Husľového koncertu so sólistom Jindřichom Pazderom a dirigentom Leošom Svárovským, ktorí v spolupráci s orchestrálnymi umelcami ŠKO vytvorili veľký umelecký výkon v mojom skromnom diele. Hneď som dostal chuť na ďalšiu symfonickú skladbu a mal som tak pár mesiacov o zábavu postarané. Má 4 časti obvyklého zloženia a je to (ako všetky moje skladby za posledných 40 rokov) tonálna hudba. S ŠKO Žilina ma viaže mnohoročná spolupráca a vždy rád prichádzam do Domu umenia Fatra vypočuť si vrcholy hudobného interpretačného umenia.“

O svojej - dnes premiérovanej skladbe Mantra autor Mirko Krajčí napísal: „Skladba vznikla v roku 2017. Pôvodne som zamýšľal skomponovať ju pre menšie obsadenie, ale pre konečnú verziu som zvolil tzv. „mozartovský“ orchester. Ide o jednočasťovú skladbu, tvorenú veľkou gradáciou, ktorá po kulminácii prechádza do pokojnej plochy evokujúcej mantru – hymnus, ktorý je odriekavaný, intonovaný ako modlitba. Pritom mi šlo skôr o jej atmosféru, než o konkrétne znenie. Smerom k záveru sa vracia hudba z úvodu skladby, tentoraz smerujúca k postupnému rozplynutiu „do Večnosti“.
 
Skladba Behind the Waves (Za vlnami) pre violu a sláčikový orchester vznikla v roku 2016 z iniciatívy srbského violového virtuóza Sašu Mirkovića, ktorý ju so svojim súborom Ensemble Metamorphosis premiérovo uviedol 30. 11. 2016 v Belehrade. Slovenskú premiéru skladby uviedol ŠKO Žilina so Sašom Mirkovićom 13. 9. 2018. Vznik skladby Behind the Waves podporil slovenský Fond na podporu umenia. Autor o svojej skladbe napísal:

Skladba Behind the Waves pre violu a sláčikový orchester vznikla v roku 2016 z iniciatívy srbského violového virtuóza Sašu Mirkovića, ktorý ju so svojim súborom Ensemble Metamophosis premiérovo uviedol 30. novembra 2016 v Belehrade.

Sú vlny, ktoré sú pred nami, vysoké a nepriehľadné. Sú vlny, ktoré sú za nami, vlny, ktoré sme kedysi prekonali. A sú vlny medzi nami samými, medzi našimi skutkami, myšlienkami a rozhodnutiami. Za niektorými z nich začína nový život. V niektorých z nich však život končí.
Vznik skladby Behind the Waves podporil Fond na podporu umenia.

Peter Machajdík

Autor Egon Krák k svojmu novému dielu Beethoven di nuovo napísal:  „Keď hudobný teoretik a skladateľ Johannes Tinctoris niekedy pred rokom 1475 dospel k rozdeleniu kompozičnej praxe na vokálnu polyfóniu typu cantus super librum  (spev nad knihou) a kontrapunkt typu res facta, málokto vtedy tušil, aký to bude mať historický význam. Veď práve res facta, - kontrapunkt, ktorého princíp diminutio nazval Tinctoris aj termínom floridus ( kvetnatý ) - sa stal v nasledujúcich storočiach pre skladateľov základom pre rozvoj sofistikovanej tvorby –  počnúc Jeanom Ockeghemom, (pre Tinctorisa bol vzorom dokonalého hudobníka), cez Josquina Despreza, Palestrinu, Willaerta, Lassa, až k Bachovi a Beethovenovi.  Prečo o tom hovoríme práve v súvislosti s výročím Ludwiga van Beethovena ? Pretože on je jedným z predstaviteľov vrcholových intelektuálnych výkonov v hudobnej skladbe – a v dobe, ktorá nám vôbec nie je taká vzdialená. Beethovenov hudobný jazyk je univerzálny, je zbytočné sa pýtať, či mu rozumieme. A je to znovu Beethoven, ktorého mimoriadne tvorivé výkony priamo súvisia s kontrapunktickými inováciami, vyrastajúcimi z tradície res facta. Hlavne v dielach svojho posledného obdobia –  klavírne sonáty a sláčikové kvartetá –  Beethoven mimoriadnym spôsobom modifikoval hudobný jazyk i formu na báze kontrapunktu a súčasne vytvoril nové druhy výrazu výnimočnej emocionálnej hĺbky. Možno práve tento pohľad na Beethovena je dnes pre veľkú časť svetovej verejnosti akosi ťažšie stráviteľný. Súčasný svet totiž favorizuje celkom iné výkony. Veľkú výpovednú hodnotu má jedna smutná anekdota, v ktorej oslovený adept na otázku, ktorého Beethovena má najradšej, odpovedá bez váhania:„ no predsa Trojku !...“ (rozumej tretie pokračovanie amerického filmu o psovi, pomenovanom Beethoven...). Možno je načase pripomenúť aj to, že Beethoven je osobnosť, stojaca na jednej úrovni s velikánmi ako boli Edwin Hubble, Isaac Newton, alebo Louis Pasteur. Dnes totiž nie je veľmi v móde vnímať umelecké výkony rovnako ako tie z oblasti exaktnej vedy… Patrí sa pripomenúť aj to, že generácie európskych hudobníkov si vzdávali navzájom úctu spomienkovou tvorbou v podobe dnes už mnohých legendárnych skladieb: François Andrieu svojou Armes, amours – O flour des flours vzdáva na sklonku 14. storočia hold Guillaumovi de Machaut, Josquin Desprez trúchli za svojim učiteľom Ockeghemom v Nymphes des bois, Ravel stavia pomník barokovému velikánovi F. Couperinovi, Aarvo Pärt oslavuje pamiatku B.  Brittena… Je to gesto, vyjadrujúce  spolupatričnosť a hlboký cit – ale je tiež svedectvom uvedomovania si kontinuity poznania výnimočnej tvorivosti. Niet jediného dôvodu v tom nepokračovať.
Skladba Beethoven di nuovo (...A  znovu Beethoven) vznikla z podobnej pohnútky – vzdať úctu Beethovenovi, ktorý ľudstvu zanechal jedinečnú hudbu, a súčasne je svedectvom, že vedomie o výnimočnej tvorivosti sa v súčasnej spoločnosti úplne nestratilo. Lebo, ako sa zdá, dnešný svet akoby zasa raz potreboval, aby sme mu také niečo pripomenuli...