11.11.2020 Nová slovenská hudba / EnsembleSpectrum

11. november 2020 / Nová slovenská hudba / EnsembleSpectrum / Demko, Demoč, Kupkovič, Milakovič, Hvozdíková / 19:00

Záznam livestreamu z Malého koncertného štúdia SRo:
Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

EnsembleSpectrum
Matej Sloboda, dirigent

Program:
Matej Demko / Kammermusik (svetová premiéra)
Adrian Demoč / Kvarteto (slovenská premiéra)
Ladislav Kupkovič / “…”
Boško Milakovič / 51
Timea Hvozdíková / Encore (svetová premiéra)

Komornú hudbu „Kammermusik č. 1“ som napísal ešte pred pár rokmi, ako prvú časť cyklu viacerých skladieb. Ide o prvú časť cyklu komorných skladieb pre rôzne nástrojové obsadenie. Ako inšpiráciou mi bol komorný cyklus z rovnomenným názvom Paula Hindemitha, ktorý ma dodnes neprestáva inšpirovať svojou krásou, kompozičnými riešeniami a celkovou zvukovou podstatou. V prvej časti cyklu som pracoval z väčším obsadením komorného orchestra avšak v tomto roku som sa po oslovení Maťom Slobodom rozhodol túto skladbu inštrumentovať pre EnsembleSpectrum. V skladbe som robil minimálne zásahy pri celkovej koncepcii diela ale zameral som sa na špecifiká komorného zoskupenia siedmich nástrojov. Skladbu som koncipoval tradične s využitím modernejších výrazových prostriedkov  v strednej časti. Počas priebehu skladby sa striedajú plochý, ktoré sú subtílnejšie s expresívnejšími. Výrazným dielom je samotný úvod, ktorý tvorí téma skladby v sólovom klarinete ako východisko množstva riešení počas celého priebehu.

Napísanie diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.*

Matej Demko
 

Kvarteto (2015, rev 2017)
Po niekoľkých skladbách, kde som sa venoval pomalým a hustým mikrointervalovým zhlukom, som sa v tejto skladbe vrátil k diatonickej melódii a viacčasťovej kompozícii. Žiada sa mi nového vetra: tepu a jeho pavučinovému roztrblietaniu, zjednodušenia. Vrelá vďaka hudobníkom za príležitosť dať týmto žiadbám zaznieť.

Napísanie diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.*

Adrian Demoč
 

„...“ skomponoval L. Kupkovič v roku 1962 a predstavuje jednu z prvých slovenských skladieb dedikovaných basklarinetu ako sólovému nástroju, ktorý propagoval na koncertných pódiách najskôr český klarinetista Josef Horák (1931 – 2005) a neskôr legenda klarinetu Harry Sparnaay (1944 – 2017), ktorí ju uviedli v jej sólovej podobe ako aj vo verzii pre pás a nástroj. Kupkovič pri hľadaní nového výrazu a estetiky novej hudby vsádza v niektorých partitúrach z obdobia začiatku 60. rokov 20. storočia na grafický dizajn diela vplývajúceho na hudbu samotnú špecifickým zápisom. Známejšia skladba pre osem nástrojov Osemhran samoty, nudy a strachu využíva autorom zvolený geometrický tvar – kružnicu, ako jednotiaci element prepájajúci vzniknutý osemhlasný kánon do konzistentného prúdu hudby. „Trojbodka“ ideu kružnicového čítania rozvíja vložením siedmich samostatne stojacich polkružníc pripomínajúcich antické divadlo, kde sa však hudba koná v hľadisku (theatron) obklopujúc prázdnu orchestru. Zvolený grafický prístup je zásadným determinantom rýchlostí akcií jednotlivých riadkov, pričom každý by mal trvať 45 sekúnd. O koľko je dĺžka kruhového výseku menšia, o toľko sa zväčšuje časová dĺžka hudobných akcií. Dramaturgia poradia riadkov je zverená do rúk interpreta.
 

51 by sa dalo chápať ako 5. a 1. stupeň v harmónii, ako dominanta a tonika. Toto priamo vychádza aj zo zadania pre túto skladbu, ako tóny b a es. V skladbe som použil trikrát hlavu témy. Snažil som sa, aby bol tento prvok počuteľný, keď sa objaví. Správa sa ako kontrast. Sláčikové súzvuky som robil FM syntézou (frequency modulation). Dychy dopĺňajú "harmóniu" sláčikov napodobňovaním akustického fenoménu nazývaného "beating", ktorý nastáva pri vlnách s blízkymi frekvenciami. Zaujíma ma farba, striedanie podobných farieb. Je pre mňa fascinujúci svet mikrointervalov a štvrťtónov. Myslím si, že to je cesta, ako hudbou vyjadriť to "nehudobné" – zvuky, ktoré nie sú založené na temperovanom ladení, ale vychádzajú z prírody, z prirodzeného "ladenia". Skladba je venovaná prof. Vladimírovi Bokesovi.

Boško Milakovič
 

Encore, dielko pre flautu, klavír a violončelo. Denníkový záznam slovíčka, ktoré mi vyslovené iným človekom stále zneje v ušiach. Stáva sa to ozaj jednoducho.

Napísanie diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.*

Timea Hvozdíková