9.11.2020 Nová slovenská hudba / Ansámbel Asynchrónie

9.11.2020 Nová slovenská hudba / Ansámbel Asynchrónie

9. november 2020 / Nová slovenská hudba / Ansámbel Asynchrónie / Cón, Zeljenka, Očenáš, Milakovič / 19:00

Záznam livestreamu z Malého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu: (čoskoro)
 
Peter Javorka
, dirigent

Program:
Peter Cón
/ Úvahy
Ilja Zeljenka / Klavírne kvinteto č. 2
Peter Cón / Musica fisarmonica      
Andrej Očenáš / Variabilná sonatína, op. 60
Peter Cón / Musica folclorica
Boško Milakovič / Losing my religion         


Peter Cón
(1949 – 1992) vstúpil do povedomia počas svojho krátkeho života predovšetkým ako výborný zbormajster a autor zborovej hudby, ktorú písal priamo pre účel koncertných vystúpení so zborom, ktorý viedol. No okrem toho je autorom aj neveľkého počtu komorných skladieb, v ktorých sa prejavuje jeho svieža invencia v oblasti rytmu a formy, využívajúca mnohé inšpirácie neoklasicizmom či neofolklorizom. Peter Cón študoval hru na hoboji a kompozíciu na bratislavskom Konzervatóriu a v štúdiu skladby pokračoval na VŠMU v triede Dezidera Kardoša. Napriek sľubnému rozvíjaniu jeho dielo predčasne ukončila choroba a smrť v 43. roku života. Musica folclorica a Úvahy pochádzajú z roku 1980. Sú napísané pre totožné obsadenie: klarinet a tri sláčikové nástroje - husle, viola, violončelo. Klarinetový part vznikal ako výsledok úzkej spolupráce so slovenským klarinetistom a zanieteným propagátorom domácej tvorby, Petrom Drličkom, ktorému sú aj dedikované. Musica fisarmonica z roku 1982 predstavuje rozkošne rytmické dielo pre sólový akordeón, plné zaujímavých rytmických a melodických kresieb. Skladba pochádza z roku 1982 a vznikla v spolupráci s Rajmundom Kákonim, ktorý ju uviedol v svetovej premiére v roku 1982. 
 
Variabilná sonatína, op. 60 je posledným číslovaným opusom Andreja Očenáša (1911 – 1995). Vznikala v rokoch 1988 – 1989, teda na sklonku tvorivého života skladateľa a  javí sa ako pôvodne tri kontrastné klavírne skladby, z ktorých autor dodatočne vytvoril ucelený sonátový ( resp. sonatínový) cyklus, s prvou časťou Allegro con febbre (veselo, horúčkovito), Impromptu: Andante quasi largo, s poetickým podtitulom "Mrznúce okná" a záverečným kvázi pochodom Allegro alla marcia. Nečakané modulácie, tajomná, nokturnálna atmosféra vyvolaná typickou klavírnou sadzbou, kedy neraz klavirista hrá totožnú melodickú líniu simultánne na dvoch krajných polohách klaviatúry v dynamike pianissimo sú charakteristikým znakom tejto sonatíny a signalizujú odklon od extrovertnej pompy vlastnej budovateľskému socreálnemu tónu autorových skladieb ako napríklad Ruralia slovacca smerom k hĺbavej, melanchóliu vyvolávajúcej introspekcii. Skladbu nahrala klaviristka Daniela Kardošová.
 
Ilja Zeljenka (1932 – 2007) o svojom Klavírnom kvintete č. 2. píše nasledovné: “Skladba je mojou prvou reakciou na poetiku seriálnej hudby, vtedy u nás celkom tabuizovanej. Vzrušovala ma na nej esenciálnosť, expresívnosť a veľká rytmická nerovnosť. S 2. klavírnym kvintetom som sa po prvý raz dostal nielen za "hudobnú železnú oponu", ale i za tú ozajstnú. Medzinárodná porota ISCM vybrala skladbu na festival v Amsterdame (kde sa premiéra neuskutočnila) a o rok do Kodane.”Dielo malo svetovú premiéru 12. apríla 1964 v Prahe. Hrali  Milan Kostohryz (cl) Antonín Novák (vn) Josef Podjukl (vl) Jaroslav Chovanec (vc) Rudolf Macudziński (pf). Prvé zahraničné uvedenie kvinteta sa konalo 29. Mája toho istého roku v Ny Carlsberg Glyptotek, v dánskej Kodani. Interpreti boli totožní.
 
Belehradský rodák Boško Milakovič (1973) o svojej skladbe Losing my religion píše:
“Ide o generovanú hudbu, o akési hľadanie možných rytmických atónových kombinácií, ktoré stále existujú v nejakom priestore, len ich treba objaviť a použiť. Generované úseky sú potom usmerňované a upravované želaným a potrebným spôsobom. Je to možná hudba, hudba, ktorá môže existovať. Narábam akoby už s hotovým materiálom. Sú to citácie neexistujúcej alebo ešte neobjavenej hudby. Ďalej ide väčšinou o akúsi zvukovú ilúziu: - jednohlasy, ktoré vďaka fázovým posunom alebo predlžovaniu určitých tónov pôsobia ako viachlas (hoketus) - farebné kombinácie nástrojov, ktoré takto imitujú iné zvuky - spoliehanie sa na zvukovú originalitu nástroja, jeho zvukové nepresnosti, "chyby" (každý nástroj má už v sebe, v každom tóne, zabudované originálne kombinácie zvukovej vyváženosti alikvotných tónov. Je to ako genetický kód nástroja, pretože neexistujú dva rovnako znejúce nástroje, napr. husle...) Konečným cieľom je snaha (ilúzia) o zmenu už daných, zdanlivo nemeniteľných alikvotných tónov určitého nástroja. V praxi by to vyzeralo tak, že sa tón klavíra zmení napr. na tón huslí alebo dokonca na zvuk stroja na kávu. Je to vzrušenie z poznatku, že veci môžu byť iné než si ich predstavujeme, že nie sú konečné a nemeniteľné. Je to moment, kedy už nepočúvame nástroj, ktorý znie, ale vnímame zvuk všade okolo ako neviditeľnú masu, určité pole naplnené duchovnom.”


INTERPRETI

Ansámbel Asynchrónie je komorný súbor zložený z mladých profesionálnych hudobníkov. Svojou variabilnou inštrumentálnou štruktúrou odkazuje na tradíciutelies súčasnej komornej hudby. Súbor sa prvý krát predstavil v marci 2015,kedy uviedol Klavírne kvarteto slovenského skladateľa Pavla Kršku. Doteraz sa predstavil na šiestich ročníkoch festivalu AsynChrónie (2015 – 2020) ako domovský festivalový súbor. Spolupracoval aj so Študentským festivalom súčasnej hudby ORFEUS na posledných piatich ročníkoch (2015 – 2019). Predstavil sa taktiež na bienále Nová slovenská hudba v novembri 2018 v Bratislave a v rámci Hudobných salónov v regiónoch v Banskej Bystrici v decembri 2018. V novembri 2019 uviedol na medzinárodnom festivale Melos-étos slovenské premiéry diel Arpége Franca Donatoniho a Arcipelago Moebius Ivana Fedele. Zaujímavým dramaturgickým počinom bolo účinkovanie na festivale Konfrontácie umení, kde ansámbel uviedol okrem iných diel aj dielo Johanna Sebastiana Bacha. Vo svojom repertoári má predovšetkým skladby významných predstaviteľov slovenskej súčasnej hudby. Popri tom uviedol viac ako 60 svetových premiér z tvorby mladých skladateľov. Ideou súboru je interpretovať slovenskú a svetovú súčasnú hudbu a obohacovať slovenský koncertný život o hudbu mladých skladateľov.
 
Peter Javorka (1993, Ružomberok) je mladý slovenský hudobný skladateľ a interpret. V jeho doterajšej tvorbe sa nachádzajú skladby komorné, orchestrálne, vokálne. Vyštudoval Konzervatórium v Žiline, kde navštevoval hodiny skladby pod vedením Pavla Kršku. Na VŠMU v Bratislave študoval od roku 2011 skladbu v triede prof. Jevgenija Iršaia. Absolvoval štúdium v rámci niekoľ kých zahraničných študijných pobytov a vzdelanie si rozšíril aj na medzinárodných kurzoch a festivaloch (Medzinárodný workshop pre bubeníkov a skladateľov v Trsteniciach, Ostrava new music days). V rokoch 2017/2018 absolvoval šesťmesačný študijný pobyt na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. V roku 2019 absolvoval doktorandské štúdium skladby na VŠMU pod vedením prof. Jevgenija Iršaia. Jeho diela zneli na festivaloch na Slovensku aj v zahraničí (Viedeň, Budapešť, Krakov, Praha) a to v podaní elitných domácich či zahraničných sólistov a telies. Je zakladateľom festivalu mladých skladateľov AsynChrónie a Ansámblu Asynchrónie.

Hlavný usporiadateľ festivalu Nová Slovenská hudba
Spolok slovenských skladateľov

Spoluorganizátor a hlavný mediálny partner
RTVS - Rádio Devín

Spoluorganizátor
Slovenská filharmónia

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Finančne podujatie podporili Hudobný fond a SOZA.



Foto: Josep Molina Secall