27. 5. - 31. 5. 2024 / Ladenie 9:07, 15:02
Islandská speváčka a hudobníčka Björk je známa tak svojím umeleckým vizionárstvom a nepredvídateľnosťou, ako aj nepopierateľnou a provokujúcou excentrickosťou. Publikum k nej málokedy prechováva neutrálny postoj, skôr sa zmieta medzi pólmi nadšeného obdivu a totálneho nepochopenia. Veľa zmätkov vyvoláva aj v odbornej obci. Jej albumy sú vždy tak trochu „mačkou vo vreci“ a ani hudobní kritici ich nehodnotia jednohlasne.
Album „Fossora“ z roku 2022 sa v diskografii Björk zaradil k tým univerzálne dobre prijatým. Získal niekoľko významných cien a nominácií a kritici ho vychválili nielen z hľadiska hudobného, ale i dramaturgického. Po hudobnej stránke je zaujímavou kombináciou neoklasického zvuku (klasické flauty, klarinety i sláčikové nástroje) a možností, ktoré ponúka elektronika („industriálna“, miestami skutočne drsná zvukovosť). Z hľadiska dramaturgie ide o zvláštnu koncepciu intímnej osobnej výpovede a konceptuálneho albumu. Nahrávkou sa vinie téma lásky matky a dcéry naprieč tromi generáciami - Björk smúti nad stratou mamy (environmentálna aktivistka Hildur Rúna opustila tento svet v roku 2018), prihovára sa svojej dcére Isadóre (ktorá prispela na album svojím spevom) a od osobných tém sa celkom nenútene dostáva k archetypu – ženy/matky/Zeme. Svoju nezameniteľnú úlohu tu zohráva aj jej dlhodobo obľúbená ríša húb, ktorá nezastaviteľne a bez zábran všetko prerastá... a všetko spája. Rovnako ako láska, lebo ako spieva Björk „Our differences are irrelevant... Hope is a muscle, that allows us to connect“ (Rozdiely medzi nami sú nepodstatné... Nádej je tým svalom, ktorý nás spojí.).
Čo k tomu dodať. Nádej potrebujeme všetci. Zabudnime na chvíľu na pravidlá (formové/spevácke/gramatické) a jednoducho nechajme Björk a jej hudbu na nás pôsobiť. Za odmenu nás odnesie do sveta, ktorému sa vyrovná snáď len ten Alicin.
Počúvajte s nami od pondelka v rubrike Album týždňa.
Autorka text: Karin Rumanová
