Žijeme vo veľkom svete, kde sa na nás – niekedy rukolapne, inokedy prostredníctvom ľudí okolo nás a médií – neustále valia veľké udalosti. No aj keď tieto javy, či chceme, či nie, ovplyvňujú náš život, ten sa „reálne“ odohráva v dvoch úplne iných rovinách.
Tá viditeľná predstavuje sled drobných udalostí – bežných povinností, každodenných rituálov a spontánnych zážitkov (v ideálnom prípade bez neočakávaných katastrof). Druhá rovina – neviditeľná – sa odohráva v našej hlave, kde všetko „veľké i malé“ spracovávame, triedime a zároveň sa snažíme uchovať si aspoň trochu priestoru aj pre nás samých – pre naše citové, intelektuálne, duchovné a tvorivé prežívanie.
Obe tieto roviny sa celkom nenútene striedajú a prelínajú na novom albume Jany Kirschner s jednoducho krásnym názvom „Obyčajnosti“. Jana o ňom povedala, že hoci piesne pre nedostatok času písala v rýchlom tempe v 15-minútových okienkach, nikdy sa jej netvorilo tak ľahko. CD nazvala „zbierkou denníkového charakteru“ a je to výstižné. Pri počúvaní máme pocit, že nám pootvorila dvere do svojho domova i duše.
Vnímame rozmer hudobníčky a skladateľky, no aj mamy dvoch dcér a milujúcej partnerky, ktorej duša nestratila schopnosť lietať a objavovať nové svety – aj tie hudobné. Nahrávka vznikala takmer „naživo“, v priebehu 10 dní v improvizovanom nahrávacom štúdiu Janinho partnera, hudobníka Eddieho Stevensa, pod nástupišťom londýnskej stanice Putney Bridge Station, niekoľko krokov od rieky Temže.
Piesne z „Obyčajností“ s nami môžete počúvať od pondelka v pravidelnej rubrike Album týždňa. Atmosféra v štúdiu počas nahrávania albumu bola hravá, až experimentátorská a ochutnávku z nej si môžete pozrieť vo videu od Slnko Records:
