Súťažná hra číslo 15.
Rozhlasová dramatizácia výnimočnej novely Pavla Vilikovského je snahou vypovedať prostredníctvom zrelého pohľadu vzdelaného človeka o podstate „slovenskej nátury“ s vtipnou iróniou autorovi vlastnou. Avšak tento fakt sa stáva len pozadím. V skutočnosti sa ponoríme do nenápadného mikropríbehu starnúcej múdrosti, ktorá nanovo objavuje silu emócie vzťahu muža a ženy, v krehkom „prelete“ nad ich dušami, ktorý prekvapí aj postavy samotné.
Dramatizácia: Lenka Garajová
Dramaturgia: Peter Pavlac
Réžia: Laco Kerata
Zvuk: Dušan Kozák
Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková
Účinkujú: Ján Gallovič, Edita Boršová, Ivan Laca, Martin Horňák, Jozef Benedik, Tibor Frlajs, Laco Konrád.
Vôbec prvá dramatizácia tejto útlej rozsahom, ale obsahom nabitej novely Pavla Vilikovského /finále ceny Anasoft Litera v roku 2011/ je dielom mladej autorky Lenky Garajovej, ktorá práve vďaka generačnej priepasti dokáže s Vilikovského nadhľadom pracovať naozaj s nadhľadom. Zároveň je to však optika, ktorá v protiklade k intelektuálnemu nadhľadu dokáže rovnako citlivo narábať s emočným zrkadlom v novele obsiahnutom. Dejovo jednoduchý príbeh jazykového redaktora prezentujúceho v Rakúsku dvoch predstaviteľov priemernej a nekonkurenčnej vzorky slovenskej literatúry je vyvažovaný jeho brisknými komentármi a asociáciami v súvislosti s tým, čomu občas hovoríme „slovenská malosť“. Vilikovský je voči nám nemilosrdný práve preto, že je tak bolestivo pravdivý. Avšak tento mierne ironický odstup odrazu v príbehu naruší žena, spochybní koncept odstupu a nabúra stereotypy redaktora do takej miery, až to prekvapí aj jeho samého. Zrazu sa programový odstup mení na mlčanie, na pochybnosť nad silou, ktorú môže intelektuálny odstup dať človeku k tomu, aby vôbec prežil v dnešnom svete. Aj dramatizácia sa snaží tento aspekt rešpektovať a pohrávať sa s tým, ako hlboko vidíme postave do mysle, ako hlboko nám nechá nazrieť do svojho skutočného prežívania. A tak zrazu ťažisko katarzie, ktorú prináša silná pointa novely i dramatizácie, nespočíva v pochopení bytostnej osamelosti ľudskej múdrosti v mantineloch súčasnosti, ale vo viere v to, že v akomkoľvek veku máme právo prežívať akékoľvek emócie, lásku, hoci v jej najpominuteľnejšej podobe.
Pes na ceste (ukážka)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
